ondrejgorod

Predvčerom publikovaný blog Fakty, protirečenia a súvislosti s protestami „otvorenej kultúry“ si prečítalo 1300 ľudí a po dva dni bol najčítanejším blogom na Pravde. V nadväznosti tu zverejňujeme komentár z DAV DVA od historika, politológa a podpredsedu Matice slovenskej Petra Schvantnera.

V posledných týždňoch by ste v rebríčkoch vyhľadávaných slovných spojení našli pojem „otvorená kultúra“ na najvyšších priečkach. Istá skupina našej spoločnosti sa rozhodla, že ona je tá pravá, jediná a najlepšia kultúra, akú náš národ vie vyprodukovať. A preto, že sú tí najlepší, pomenovali svoje hnutie ako „otvorená kultúra“. Je to asi preto, lebo sú otvorení všetkej kultúre a umeniu na Slovensku. Ibaže by nie… 

Opak je pravdou. V tomto prípade, absolútnou pravdou. Hodil by sa im viac názov „zatvorená kultúra“. 

Ich požiadavky môžu navonok znieť fajn – spravodlivosť v rozdeľovaní verejných financií v kultúre a umení. Je to skvelá myšlienka, veď tak by to malo byť. Lenže tu narazila kosa na kameň. Resp. lepšie povedané na minulosť. Realita je v celku jednoduchá. V rámci dotačných schém z verejných financií v oblasti kultúry a umenia nastali zmeny a niektoré projekty (či už knihy, festivaly, podujatia, podniky, kluby) zrazu začali dostávať menej financií, resp. im boli znížené dotácie na nulu. A tu prichádzame k neuralgickému bodu celého problému – peniaze. 

Preto sa treba opýtať – ide protestujúcim v skutočnosti o spravodlivé delenie dotácií z verejných zdrojov, alebo sa ozývajú len preto, že dostávajú menej? Odpoveď je v celku jednoduchá a v tomto prípade je to tá druhá možnosť. V skutočnosti im nejde o žiadnu spravodlivosť, ale o svoje projekty a príjmy. 

Netreba byť naivní. Niektorí žiadatelia na týchto rôznych dotáciách z verejných zdrojov pekne zarobili. A nie, nebolo to tým, že ich podujatia či umenie boli veľkolepé a prínosné, to vôbec nie. Dlhé roky totiž v týchto umeleckých fondoch fungovali (a do istej miery stále fungujú) rôzne skupiny, prevažne progresívneho a liberálneho charakteru, ktorí veľmi ochotne dohadzovali „svojim ľuďom“ (áno, aj oni majú systém tzv. „našich ľudí) dotácie, vďaka ktorým dlhé roky bežali. Aj to by sa dalo ospravedlniť, ak by výsledky tých projektov mali pozitívny dopad na rozvoj našej kultúry. O tom by sa však dalo pochybovať. 

Treba tiež povedať, že spytovať svedomie si môžu hlavne sami a to z jedného jednouchého dôvodu. Prečo nastali takéto radikálne zmeny v dotačných schémach? Nebolo to práve preto, že v týchto projektových schémach fungoval spomínaný systém „našich ľudí“? Že sa vyradzovali mnohé dobré projekty len preto, aby dostali dotácie na rôzne nezmysly „naši kamaráti“? Protestovať im nikto nezakazuje a ani nezakáže (na rozdiel od doby covidovej, však). Treba mať ale aspoň akú-takú sebareflexiu. Preto títo protestujúci, ktorý sami seba označujú za nositeľov tej najlepšej kultúry by sa mali premenovať na „zatvorená kultúra“.

Každá minca má však dve strany. Áno, aj v tomto prípade sa zmeny možno dali urobiť trochu lepšie. V tomto prípade platí, že keď sa rúbe les, lietajú triesky. Totiž o dotácie prišli aj mnohé dobré projekty a to tiež nie je veľmi dobré ani spravodlivé. Možno je potrebné prísť s iným systémom prerozdeľovania dotácií. Nebolo by pravdepodobne zlé sa vrátiť k modelu z minulosti a všetky dotačné schémy z oblasti umenia a kultúry dať priamo pod ministerstvo kultúry. Zmena však bola nutná a je dobré, že k nej došlo, lebo potrebovali sme sa pohnúť z miesta. 

Dr. Peter Schvantner,
autor je historik, politológ a podpredseda Matice slovenskej

POZRI AJ SÚVISIACE:

• Tisíce voličov PS zaplnilo Bratislavu a nazvali sa „kultúrou“, do protestov zapojili aj deti; predchádzala tomu propaganda na FB, ktorú sme zmapovali
• Otvorená kultúra na večné časy a nikdy inak!,
• Otvorená a „žiadna iná“ alebo len kultúra otvoreného hejtu?,
• Štrukturálna mizantropológia (1. časť),
• Mýtus o nezávislých kultúrnych centrách je odhalený, sú to politické bunky progresivizmu,
• Keď cenzori hovoria o cenzúre. Konferencia tzv. otvorenej kultúry ako kultúrno-politický manifest totalitárne zmýšľajúcich politických aktivistov