Politologická štúdia o DAV DVA

15. augusta 2026 15:52, Prečítané 208x, ondrejgorod2, Nezaradené

DAV DVA ako slovenská kultúrno-politická platforma: politologická analýza ideového rámca, tém a politickej komunikácie

Abstrakt

Štúdia analyzuje články publikované na platforme DAV DVA z perspektívy politológie, predovšetkým z hľadiska ideológie, politickej komunikácie, tematického rámcovania a vzťahu medzi ľavicovou, sociálnou, národnou a suverenistickou politikou. DAV DVA vznikol v roku 2016 ako projekt nadväzujúci na historický časopis DAV z rokov 1924–1937. Jeho publikačná činnosť zahŕňala elektronické čísla, tematické čísla, almanachy a neskôr ročenky. Analýza ukazuje, že články DAV DVA nemožno redukovať na jediný politický prúd. Dominantným spoločným menovateľom je však kritika neoliberalizmu, ekonomickej nerovnosti, oligarchizácie, individualizmu a časti súčasného liberalizmu. Súčasne sa v texte platformy objavuje dôraz na sociálny štát, ekonomickú demokraciu, komunitarizmus, národnú a kultúrnu kontinuitu, suverenitu a kritiku geopolitickej dominancie Západu. Tento ideový mix vytvára špecifickú formu ľavicového suverenizmu, ktorá sa čiastočne približuje konceptu národnej alebo sociálne-konzervatívnej ľavice. Zároveň však nemožno DAV DVA označiť za ideologicky úplne homogénne médium. Samotná redakcia deklaruje, že publikuje aj texty, s ktorými nemusia všetci členovia súhlasiť, a rozlišuje medzi redakčnými textami a príspevkami jednotlivých autorov.

Kľúčové slová: DAV DVA, politická komunikácia, slovenská ľavica, suverenizmus, sociálna demokracia, politická ideológia, alternatívne médiá, komunitarizmus, neoliberalizmus

1. Úvod

DAV DVA predstavuje zaujímavý prípad slovenského politicko-publicistického projektu, ktorý sa vedome pokúša spojiť historickú kontinuitu ľavicového hnutia s aktuálnymi politickými, ekonomickými a kultúrnymi otázkami. Už samotný názov odkazuje na medzivojnový DAV, ktorý združoval významných slovenských intelektuálov a ľavicových kultúrnych činiteľov. Historický DAV vychádzal v rokoch 1924–1937 a DAV DVA sa k tejto tradícii programovo hlási. Politologicky je preto zaujímavé skúmať DAV DVA nielen ako internetové médium, ale aj ako ideový projekt. Otázkou nie je iba to, o čom jeho autori píšu, ale aj akým spôsobom definujú politický konflikt, koho konštruujú ako politického aktéra, aké spoločenské problémy považujú za prioritné a aké alternatívy ponúkajú.

Základná téza tejto štúdie znie:

DAV DVA možno charakterizovať ako heterogénnu ľavicovo orientovanú kultúrno-politickú platformu, v ktorej sa spája ekonomický egalitarizmus a kritika kapitalizmu s národným, suverenistickým a komunitaristickým rámcom.

Nejde pritom o tvrdenie, že každý autor DAV DVA zastáva všetky uvedené postoje. Práve naopak, heterogenita autorského prostredia je jednou z podstatných charakteristík platformy.

DAV DVA o sebe píše:

Sme kultúrna platforma, ktorá šíri povedomie o etatistických a kooperatívnych ľavicových alternatívach voči súčasnému ekonomicko-spoločenskému zriadeniu (kooperativizmus, commonism a komunitarizmus, štátne vlastníctvo strategických podnikov, energetická, hospodárska a potravinová sebestačnosť, basic income/(ne)podmienený príjem, práva na bývanie, zdravotnú starostlivosť, bezplatnú alebo prístupnú verejnú dopravu; sociálne, pracovné a občianske práva, podpora internacionálnej spolupráce a podpora pokrokového vlastenectva, súčasne zdravo-ekologickej udržateľnosti atď.) a šíri kultúrno-politický odkaz davistov (ochrana kultúrneho dedičstva moderny tzn. literatúra, architektúra, dizajn, výtvarné umenie, film, divadlo, hudba atď., digitalizácia ľavicovej pamäte národa), pričom sa hlási k MINÁČOVSKEJ ĽAVICI a NÁRODNEJ NEOMODERNE. Súčasne sa ako internacionálny projekt hlási ku kultúrnej politike štyroch svetových strán, ktorú aj realizujeme kultúrnymi výmenami. Ako už názov naznačuje, voľne nadväzujeme na skupinu DAV (1922-1937), ktorej predstavitelia sú nám inšpiráciou v sociálnej angažovanosti a snahe o skutočný sociálny pokrok.

V minulosti vznikli úspešné seriály Z KNIŽNICE UTOPICKÉHO SOCIALIZMU (80 tisíc čitateľov), DRUŽSTEVNÍCTVO (20 tisíc čitateľov) a VÝTVARNÍCI SNP (10 tisíc čitateľov), NOVOMESKÉHO NEDEĽA. o DAVISTOCH, letné filmové kino TV DAV atď.

DAV DVA JE O VÁS!
DAV DVA – OD ĽUDÍ, PRE ĽUDÍ!
MY VŠETCI SME DAV!

Pravidelní prispievatelia:
Tomáš Klimek, Lucia Hubinská, Richard Cviklovič, Lukáš Perný, Goran Lenčo, Tomáš Daněk, Dalimír Hajko, Jozef Leikert, Svetozár Krno, Martin Krno, Juraj Janošovský, Marián Klenko, Kristián Haulík, Jozef Schwarz, Ladislav Skrak, Peter Schvantner, Tatiana Juríková, Ján Bábik, Alexander Riabov

Spolupracujú (posielajú alebo súhlasia s preberaním článkov alebo realizovali rozhovory):

Gabriela Rothmayerová, Eduard Chmelár, Ľuboš Blaha, Branislav Fábry, Ján Rohár, Jaroslav Rezník st., Miloš Jesenský, Ladislav Hohoš, Emil Višňovský, Jana Baculáková, Remi Kloos, Vladimír Skalský, Peter Tollarovič, Richard Sťahel, Marián Gešper, Michael Hauser, František Škvrnda, Lukáš Vávra, Veronika Hrbačiková, Stanislava Moyšová, Zuzana Lukáčová, Dana Repová, Oľga Gáfriková, Sonka Valovičová, Karol Ondriaš, Dominik Petruška, Vladimír Blaho, Erik Germuška, Jana Borguľová, Jozef Mikloško,
Peter Jaroš, Deana Jakubisková, Tomáš Koloc, Vladimír Manda, Boris Demovič, Richard Mozey Hangurbadžo

MEDZINÁRODNÉ SPOLUPRÁCE v duchu kultúrnej politiky štyroch svetových strán:

VEĽVYSLANECTVO KUBÁNSKEJ REPUBLIKY (Rafael Pino Bécquer) a SPOLOČNOSŤ JOSÉ MÁRTÍHO (Ľubomír Rejko),
VEĽVYSLANECTVO KAZAŠSKEJ REPUBLIKY (propagácia podujatí, kultúrne výmeny, Sultán Qamaliden a Žanna Saginová),
VEĽVYSLANECTVO SRBSKEJ REPUBLIKY a kultúrne inštitúcie SRBSKA (Nebojša Kuzmanović, Kristijan Obšust, Pavel Suroví, propagácia podujatí, kultúrne výmeny),
VEĽVYSLANECTVO ČÍNY (propagácia podujatí, kultúrne výmeny, Cai Ge, Zhanna Ruiqi),
českí spisovatelia a publicisti (Michael Hauser, Pavel Sirůček, Ilona Švihlíková, Michael Doubek, Ctirad Musil, Tomáš Koloc, Filip Škárecký, Leo Luzar, Aleš Hubert, Pavel Josífek, Josef Skála, Tomáš Vokoun, Michal Mauser, Martin Seidl, Petr Taubinger, Václav Jelínek, Jiří Schmied, Tomáš Koloc, Karel Paňuška, Anna Mikulenková),

POLITICKÉ SPOLUPRÁCE:

podporovatelia EURÓPSKY PARLAMENT/EUROPOSLANCI (Ľuboš Blaha, Katarína Roth Neveďalová),
podporovatelia z NRSR, POSLANCI (Marián Kéry, Michal Bartek)

Na Wikipédii sa o D2 píše takto:

Na tradici DAVu navázal časopis o. z. DAV DVA (2016 – 2020, po roce 2020 pouze jako ročenka^[52], obnoven v roce 2024^[53]). . DAV DVA je slovenské občanské sdružení, nestranický levicový think-tank, zaměřený na propojení levicové politiky, kultury a občanského dění;^[54] oficiálně registrován na MK SR.^[55]^[55] Do projektu DAV DVA se během jeho existence aktivně zapojilo přes 70 autorů, přičemž šlo o filozofy, historiky, sociology, publicisty, aktivisty, studenty a mladé intelektuály, kulturní obec (básníci, prozaici, recenzenti, hudebníci), ekonomy a politiky.^[53] Skupina během prvních čtyř let existence organizovala konference, diskuse, vydávala e-knihy, založila internetovou knihovnu, zdigitalizovali původní DAV, ale zejména psala články k tématům sociální spravedlnosti, rovnosti, občanských a sociálních práv, ekologie, asistovali při budování a propagaci kooperativ či samosprávných projektů.^[53] Od prosince 2020 se DAV DVA rozšířil o zpravodajství a pak změnil svůj formát na spravodajsko-názorový^[53] webový portál Veci verejné^[56]^[57]^[58]^[53]. V roce 2020 DAV DVA se odčlenil^[52] jako samostatní avantgardní revue pro kulturu, umění a vědy (vyšla pouze ročenka^[59]). DAV DVA byl znovu obnoven v roce 2024, sto let po vzniku DAVu^[60] a rok později (2025) se distancoval od období, kdy se projekt transformoval na Veci verejné, zejména pro jednostranné působení tehdejšího statutáře Romana Michelka.^[53] DAV DVA po obnovení vydal Manifest Mináčovské levice, ve kterém se přihlásil k národní levici^[61], a také manifest Národní neomoderny.^[62] Redakce se spolupodílela na propagaci a iniciování odhalení bust Ladislava Novomeského a Ivana Horvátha,^[63] ale také výstavy k 80. výročí Slovenského národního povstání.^[64] DAV DVA také realizoval serii DAVISTÉ, medailony k davistů (Fraňo Král^[65], Alexander Križka^[66], Daniel Okáli^[67], Laco Novomeský^[68], Jarko Elen^[69], Vladimír Clementis^[70], Ján Poničan^[71], Eduard Urx^[72], Jozef Tomášik-Dumín^[73]). V roce 2025 se DAV DVA, Společnost Ladislava Novomeského a Společnost José Mártího dohodly s velvyslancem Kuby Rafealem Bécquerem na pokračování a prohlubování spolupráce.^[74] Také dohodli spolupráci se Slovenským svazem protifašistických bojovníků.^[75] V roce 2025 vydali novou ročenku.^[76] V roce 2025 představila redakce vizi Slovenska založeného na obnovení potravinové soběstačnosti, soběstačných eko-komunit, podpora družstevnictví a sociální ekonomiky pro lidi (ne pro zisk), řešení bytové otázky, rozvoj veřejné dopravy, ochranu kulturního dědictví i moderní architektury, veřejného a bezplatného zdravotnictví a vizi pacifismu (mírové iniciativy) a kooperace mezi národy. ^[77]

Skupina organizovala konference, diskuse, vydávají knihy, založila internetovou knižnici.^[78]^[79] Hlavním cílem sdružení bylo podporovat nové i tradiční společenské koncepce, založené na ekonomické a sociální spravedlnosti, respektu k rovnosti občanských, sociálních, kulturních práv; asistování při budování kooperativních a samosprávných projektech, ochraně životního prostředí a kulturního dědictví.^[80]

Mezi členy a spolupracovníky a autori patříli spisovatelé, filosofové, právníci, historici, sociologové, ekonomové a umělci, David Diczhazy, Tomáš Klimek, Lukáš Perný, Lucia Hubinská, Marián Klenko, Richard Cviklovič, Vladimír Manda, Karol Ondriaš, Roman Michelko, Erik Germuška, Alexander Riabov, Ľudovít Števko, Miloš Jesenský, Lukáš Vávra, Eduard Chmelár, Ľuboš Blaha, Soňa Valovičová, Zuzana Lukáčová, Slavomíra Kotradyová, Dana Repová, Juraj Janošovský , Richard Sťahel, František Škvrnda, Martin Muránsky, Ladislav Hohoš, Ivan Luljak, Branislav Fábry, Adrián Ondrovič, Pavol Janík, Igor Melicher, Tomáš Beník, Tomáš Daněk, Ctirad Musil, Peter Schvantner, Matej Barč, Dušan Deák, Alexander Riabov, Boris Demovič, Jaroslav Košela, Dominik Petruška, Pavol Kravčík, Michal Albert, Pavol Dinka, Marián Moravčík, Julius Forsthoffer, Juraj Hraško, Monika Uhlerová, Peter Tollarovič, Emil Višňovský, Svetozár Krno, Stanislava Moyšová další.^[81]^[82]^[76]

Projekt v prvních letech usiloval o institucionální zastřešení slovenské levicové a národní inteligence s cílem propojit teorii a praxi (podpora družstevnictví, řešení bytové otázky, potravinové soběstačnosti, podpora míru).V srpnu 2018 vydali Oravské memorandum^[83] a lednu 2019 Telegram do davosu.^[84] Zorganizovali také konferenci historickém DAVu.^[85] Zúčastnil se ji režisér Zoro Záhon (spoluautor filmu Poema o svědomí, ve kterém zfilmoval úlohu Novomeského a Husáka v povstání) a syn Daniela Okáliho, ekonom Ivan Okáli.

Podpořili také petici OZ KOVO za ústavně zakotvený odchod do důchodu,^[86] která byla schválena slovenskou vládou.^[87] 31. května 2019 noví davisté na počest zakladatele družstevnictví Samuela Jurkoviče vysadili v spolupráci s o.z. Slavica a obcí Sobotište slovanský symbol lipu – strom Samuela Jurkoviče.^[88] Komunita založila v Košicích^[89] komunití-družstevní knihovnu, knihkupectví INLIBRI a Inštitút sociálnych práv. V souvislosti s pandemií covidu-19 vydali prohlášení, které apeluje na zestátnění jako alternativu v době ekonomické krize^[90] a vydali také prohlášení k milionářské dani.^[91]

Členem redakce byl také Juraj Janošovský, osobní přítel Gustáva Husáka a Egona Bondyho,^[92] který také zorganizoval diskusi s Husákovým životopiscem Vilémem Plevzou.^[93] Janošovský také organizuje vzpomínkové akce věnované Gustávovi Husákovi.^[94] S redakcí příležitostně spolupracovala i vzdálená příbuzná Laca Novomeského, Beata Novomeská.^[95]

Publikační činnost a digitalizace levicové literatury

Časopis vycházel periodicky od konce roku 2016^[96] do roku 2019. Vydavatelem bylo občanské sdružení DAV DVA o.z. (IČO 50504487),^[97] na jejímž financování se podílela sama redakce, dopisovatelé a předplatitelé.^[98] Vyšli také Ročenka DAV DVA 2020^[99]^[100], Ročenka DAV DVA 2021/2022^[59] a ROZHOVORY S DAVOM.^[101]^[102]

Během dubna 2021 vydali několik autorských e-knih v Edici DAV DVA přes knihkupectví INLIBRI:

Tomáš Daněk: Eseje^[103]
Tomáš Klimek: Protest posledného človeka^[104]
Soňa Valovičová: Čierny havran^[105]
David Diczházy: Ekonomická demokracia^[106]
Roman Michelko: Alternatívne politické systémy^[107]
Dominik Petruška: Magické poviedky^[108]

DAV DVA publikoval také původní ročníky DAVu z 20. let.^[82]^[85] Digitalizoval také:

knihy davistů,^[6]^[8]^[19]^[20]^[43]^[51]^[109]
spříznených autorů,^[7]^[110]^[111]^[112]^[113]
davistických životopisců.^[114]^[115]^[116]^[117]^[118]^[119]

Na webu DAV DVA publikovali a tvorbu československých levicových spisovatelů:

2. Metodologické východiská

Štúdia využíva kvalitatívnu obsahovú analýzu vybraných článkov a programových textov DAV DVA. Nejde o reprezentatívnu štatistickú analýzu všetkých publikovaných textov. Projekt podľa vlastného archívu publikoval tisíce článkov a prešiel viacerými etapami vývoja, preto by bolo metodologicky nesprávne extrapolovať charakter celého desaťročného korpusu z niekoľkých jednotlivých článkov.

Analyzované texty možno rozdeliť do piatich základných tematických kategórií:

ekonomická a sociálna politika,
slovenská a európska stranícka politika,
národná identita a historická pamäť,
geopolitika a medzinárodné vzťahy,
kultúra, filozofia a dejiny ľavicového myslenia.

Z metodologického hľadiska je dôležité rozlišovať medzi tromi úrovňami:

redakčným stanoviskom DAV DVA,
autorským stanoviskom konkrétneho prispievateľa,
analytickou interpretáciou výskumníka.

Toto rozlíšenie je významné preto, že samotná redakcia uvádza, že publikuje redakčné texty, texty členov redakčnej rady, spolupracovníkov aj externých dopisovateľov a že nie každý publikovaný názor musí byť názorom celého kolektívu.

3. DAV DVA a historická tradícia DAV-u

Prvým významným prvkom ideovej identity platformy je historická kontinuita.

DAV DVA sa nesnaží vystupovať ako úplne nový politický projekt, ale ako moderná interpretácia tradície slovenského davizmu. V historickom DAV-e sa spájali politika, filozofia, literatúra, kultúrna kritika a sociálna problematika. Podobnú štruktúru možno pozorovať aj v DAV DVA. Už prvé číslo obsahovalo rubriky Politika, Kultúra, Ekonomika a Príbehy zo života.

Tento model má politologický význam. DAV DVA chápe politiku širšie než iba ako súťaž politických strán. Politická identita sa buduje aj prostredníctvom:

literatúry,
historickej pamäti,
filozofie,
kultúry,
sociálnych skúseností,
ekonomických alternatív.

Takéto chápanie možno označiť ako kultúrno-politické poňatie ľavice.

Historická kontinuita sa pritom neobmedzuje iba na nostalgické pripomínanie minulosti. Články o DAV-e, Ľudovítovi Štúrovi, Ladislavovi Novomeskom, Vladimírovi Clementisovi či Gustávovi Husákovi sa pokúšajú vytvoriť príbeh kontinuity medzi národným obrodením, sociálnou otázkou a modernou ľavicou. Napríklad text o vzťahu štúrovcov a davistov interpretuje obe generácie ako aktérov národnostného a sociálneho oslobodenia.

Ide teda o politiku historickej pamäti.

4. Ekonomický rozmer: kritika kapitalizmu a neoliberalizmu

Najstabilnejšou ideovou charakteristikou DAV DVA je kritický postoj ku kapitalistickému hospodárskemu systému.

Už prvé čísla platformy formulovali otázky existencie socialistickej ekonomiky, kritiky súčasného systému, ekonomickej demokracie či pracovných konfliktov.

V súčasnejšej fáze sa tento rámec rozvíja smerom k pojmom:

družstevné vlastníctvo,
ekonomická demokracia,
sociálne podnikanie,
participatívna ekonomika,
komunitarizmus,
solidarita.

Programový text z roku 2026 explicitne uvádza ako cieľ posun „od individualizmu ku komunitarizmu“ a podporu rôznych foriem družstevného vlastníctva a ekonomickej demokracie.

Politologicky možno tento model označiť za postliberálny ekonomický kolektivizmus. Nejde však nevyhnutne o návrat ku klasickému štátnemu socializmu. Dôraz na družstvá, participáciu a sociálne podniky naznačuje skôr predstavu demokratizácie vlastníctva než výlučne jeho štátnej centralizácie.

To je dôležitý rozdiel.

Ekonomický ideál DAV DVA možno schematicky vyjadriť:

trhový individualizmus → sociálna solidarita → participácia → ekonomická demokracia.

5. Kritika liberalizmu a otázka „ľavicovej“ identity

Jedným z najzaujímavejších problémov v článkoch DAV DVA je vzťah medzi ľavicou a liberalizmom.

Platforma opakovane kritizuje časť súčasnej západnej ľavice za to, že podľa jej autorov príliš presúva pozornosť od ekonomických otázok k otázkam identity, kultúrnych konfliktov a menšinovej politiky. Takýto argument možno nájsť napríklad v článku o perspektívach slovenskej ľavice, ktorý tvrdí, že ľavica by sa mala prioritne sústreďovať na sociálne a ekonomické problémy väčšiny.

Podobný argument sa objavuje aj v reflexii publikácie Budoucnost levice bez liberalismu, kde je za jednu z kľúčových tém ľavicovej politiky označená dôstojnosť práce, sociálna spravodlivosť, ochrana prírody a mier.

Tento prístup vytvára napätie medzi dvoma konceptmi:

klasická sociálno-ekonomická ľavica

versus

kultúrne progresívna ľavica.

DAV DVA sa vo všeobecnosti prikláňa k prvej pozícii, hoci jeho jednotliví autori môžu mať rozdielne postoje Tento jav nie je výlučne slovenský. V európskej politike možno pozorovať širšiu diskusiu o tom, či má byť ľavicová politika založená predovšetkým na triednej a ekonomickej otázke, alebo na kombinácii ekonomickej redistribúcie s politikou identity. DAV DVA sa v tejto diskusii spravidla snaží obnoviť ekonomický a sociálny primát ľavice.

6. Sociálna otázka a politická reprezentácia majority

Významným motívom je predstava, že politika má reprezentovať široké vrstvy obyvateľstva, predovšetkým pracujúcich a sociálne zraniteľné skupiny.

DAV DVA pritom používa pomerne výrazný antagonický jazyk:

ľudia verzus elity,
práca verzus kapitál,
väčšina verzus oligarchia,
sociálny štát verzus neoliberalizmus.

Takýto spôsob rámcovania má blízko k populistickej logike, avšak samotná prítomnosť konfliktu medzi „ľudom“ a „elitami“ ešte automaticky neznamená, že celé médium možno označiť za populistické.

Presnejšie je hovoriť o ľudovom a anti-elitárskom prvku v jeho komunikácii.

Tento prvok sa prejavuje aj v deklarovanom cieli poskytovať priestor osobným skúsenostiam ľudí s prácou, zamestnávateľmi, úradmi či sociálnymi problémami. DAV DVA výslovne vyzýva čitateľov, aby posielali vlastné príbehy a skúsenosti zo života v kapitalistickom systéme.

Ide o zaujímavú formu politickej komunikácie typu bottom-up: médium nechce iba vysvetľovať politiku občanom, ale deklaruje snahu nechať občanov spoluvytvárať obsah.

7. Vzťah k straníckej politike

Články DAV DVA sa výrazne venujú konkrétnym slovenským politickým stranám a osobnostiam.

Najmä Robert Fico a Ľuboš Blaha sa v analyzovanom korpuse objavujú v súvislosti s otázkou slovenskej ľavice. Napríklad Blahova politologicky formulovaná analýza z roku 2019 interpretuje slovenský stranícky systém prostredníctvom konfliktu medzi neoliberálnou pravicou a sociálno-konzervatívnym ľavicovým elektorátom. Dôležitým prvkom je predstava, že sociálna ľavica nemusí byť totožná s kultúrnym progresivizmom. V niektorých textoch sa preto objavuje koncepcia:

sociálna spravodlivosť + sociálny štát + vlastenectvo + suverenita.

To približuje časť publicistiky DAV DVA ku konceptu národnej ľavice.

Zároveň však nemožno tvrdiť, že DAV DVA je straníckym médiom jednej politickej strany. Jeho obsah je širší a zahŕňa historické, kultúrne, filozofické, ekonomické a geopolitické témy.

Presnejšie preto možno hovoriť o ideologickej blízkosti k určitým prúdom slovenskej ľavice, nie o jednoduchej straníckej identifikácii.

8. Národná otázka a suverenizmus

Jedným z najvýraznejších aspektov DAV DVA je spojenie ľavicovej sociálnej politiky s národnou otázkou.

V klasickej marxistickej tradícii bola národná otázka často interpretovaná prostredníctvom triednych vzťahov. V davistickej tradícii však existovalo výraznejšie prepojenie sociálneho a národného emancipačného projektu.

Súčasný DAV DVA túto tradíciu interpretuje nanovo. Texty o Štúrovi, davistoch, Novomeskom či slovenskej kultúre vytvárajú predstavu, že sociálna spravodlivosť a národná kultúrna identita nemusia byť protikladné.

Tento koncept možno označiť ako ľavicový nacionalizmus v kultúrnom, nie etnickom zmysle, prípadne ako národný suverenizmus sociálneho typu.

Jeho základnou tézou je, že štát má byť schopný chrániť:

sociálne práva,
ekonomické záujmy obyvateľstva,
kultúrnu identitu,
politickú suverenitu.

9. Geopolitický rozmer

Ďalšou významnou vrstvou je geopolitika.

V článkoch DAV DVA sa objavuje kritika jednostrannej orientácie na západné mocenské štruktúry, dôraz na multipolaritu a záujem o Čínu, Kubu, slovanské krajiny či iné štáty mimo západného politického centra.

Súčasná titulná stránka napríklad obsahuje témy týkajúce sa Číny, Kuby, Organizácie turkických štátov či vzťahov slovanských krajín.

Politologicky ide o multipolárny geopolitický rámec.

Jeho základnou premisou je odmietnutie predstavy, že medzinárodný systém má byť interpretovaný výlučne z perspektívy transatlantických inštitúcií.

Tento rámec zároveň vytvára priestor na diskusiu o suverenite, neintervencionizme a alternatívnych modeloch medzinárodného usporiadania.

10. Historická pamäť ako politický nástroj

DAV DVA používa históriu nielen ako predmet záujmu, ale aj ako zdroj politickej legitimity.

Historické osobnosti sa stávajú súčasťou argumentácie o tom, aká by mala byť dnešná slovenská spoločnosť.

Významné sú predovšetkým:

Ľudovít Štúr,
Ladislav Novomeský,
Vladimír Clementis,
Gustáv Husák,
Ján Nálepka,
Vladimír Mináč.

Takto vzniká genealógia politickej identity.

DAV DVA v nej spája rôzne historické obdobia do príbehu, podľa ktorého existuje slovenská tradícia spájajúca sociálnu spravodlivosť, kultúrnu svojbytnosť, vlastenectvo a politickú suverenitu.

Z hľadiska politológie ide o klasický mechanizmus konštrukcie kolektívnej identity prostredníctvom historickej pamäti.

11. Komunitarizmus ako alternatíva k individualizmu

Novšia etapa DAV DVA prináša ešte jeden významný motív: komunitarizmus.

Projekt deklaruje záujem o posun od individualizmu ku komunitarizmu a podporu družstevných foriem vlastníctva a participatívnej ekonomiky.

To je významné preto, že ide o snahu prekročiť tradičnú dichotómiu:

kapitalizmus verzus štátny socializmus.

Namiesto nej sa objavuje tretia možnosť:

demokraticky organizované komunitné a družstevné vlastníctvo.

V politologickej terminológii možno hovoriť o kombinácii:

ekonomického demokratizmu,
komunitarizmu,
sociálneho republikanizmu,
družstevníctva.

Takýto koncept predstavuje jednu z najzaujímavejších možností ďalšieho vývoja ideového profilu DAV DVA.

12. Jazyk a politická komunikácia

Články DAV DVA používajú viacero charakteristických komunikačných stratégií.

12.1 Antagonizácia

Politické konflikty sú často prezentované ako konflikt dvoch spoločenských táborov.

12.2 Morálna polarizácia

Ekonomické a politické otázky sú často formulované aj ako otázky spravodlivosti a nespravodlivosti.

12.3 Personalizácia

Komplexné politické procesy sú často interpretované prostredníctvom konkrétnych politikov.

12.4 Historická analógia

Súčasné udalosti sú interpretované prostredníctvom historických postáv a období.

12.5 Alternatívny rámec

DAV DVA často vytvára kontrast medzi tým, čo označuje za „mainstream“, a vlastným alternatívnym výkladom udalostí.

Takáto komunikácia môže byť z hľadiska mobilizácie publika veľmi účinná, zároveň však prináša riziko binarizácie politického priestoru, pri ktorej sa komplexné politické procesy redukujú na konflikt dvoch táborov.

13. Publikum a politická funkcia

Podľa vlastných údajov DAV DVA publikoval približne 7 000 článkov a jeho web mal podľa redakcie v polovici roku 2024 viac ako sedem miliónov návštev. Tieto čísla však treba chápať ako údaje prezentované samotným médiom, nie ako nezávisle auditované metriky.

Z politologického hľadiska však nie je najdôležitejšia samotná návštevnosť.

Podstatnejšia je funkcia, ktorú médium plní.

DAV DVA možno chápať ako:

platformu politickej socializácie,
priestor pre ľavicovú ideovú diskusiu,
nástroj historickej pamäti,
alternatívny mediálny priestor,
sieťovanie intelektuálov, aktivistov a politických aktérov.

Tým sa približuje konceptu politickej subkultúry.

14. Silné stránky ideového projektu

Z politologického hľadiska možno identifikovať niekoľko silných stránok.

Prvou je tematická šírka. DAV DVA nespracúva iba stranícku politiku, ale aj ekonomiku, kultúru, filozofiu, históriu a sociálne otázky.

Druhou je historická kontinuita. Projekt má jasne definovaný symbolický pôvod a snaží sa o interpretáciu historického DAV-u pre 21. storočie.

Treťou je dôraz na ekonomickú otázku. V čase, keď je veľká časť politickej komunikácie založená na kultúrnych konfliktoch, DAV DVA systematicky vracia do diskusie tému práce, vlastníctva, sociálnej nerovnosti a ekonomickej demokracie.

Štvrtou je otvorenosť externým autorom. Samotné médium deklaruje, že poskytuje priestor čitateľom, spolupracovníkom a dopisovateľom.

15. Slabé stránky a analytické riziká

Kritická politologická analýza však musí identifikovať aj problematické stránky.

15.1 Ideologická selektivita

Pretože DAV DVA vychádza z jasne definovaných hodnotových pozícií, jeho výber tém a interpretácií nemožno považovať za politicky neutrálny.

To samo osebe nie je výnimočné – platí to pre väčšinu ideovo orientovaných médií.

15.2 Riziko polarizácie

Silné rozdeľovanie spoločnosti na „elity“ a „ľud“, „liberálov“ a „ľavicu“, prípadne „Západ“ a „alternatívny svet“ môže zjednodušovať komplexné spoločenské procesy.

15.3 Personifikácia politiky

Silné sústredenie na konkrétnych politických aktérov môže viesť k tomu, že štrukturálne procesy sú vysvetľované cez jednotlivcov.

15.4 Selektívna práca so zdrojmi

Pri ideovo orientovanej publicistike vzniká prirodzené riziko výberu takých faktov, ktoré podporujú základnú interpretačnú schému.

Pre vedeckú politologickú prácu je preto potrebné jednotlivé tvrdenia konfrontovať s externými dátami, volebnými výsledkami, sociologickými výskumami a odbornou literatúrou.

16. DAV DVA ako príklad transformácie slovenskej ľavice

Najzaujímavejším výsledkom analýzy je skutočnosť, že DAV DVA odráža širší problém súčasnej slovenskej ľavice.

Klasická sociálna demokracia bola historicky založená na troch pilieroch:

práca – sociálny štát – redistribúcia.

Súčasné ľavicové hnutia však často pridávajú ďalšie témy:

identita – kultúrne práva – klimatická politika – globalizácia – európska integrácia.

DAV DVA sa snaží vrátiť ťažisko k prvému modelu, pričom ho dopĺňa o:

národ – suverenita – kultúra – geopolitická multipolarita – komunitarizmus.

Výsledkom je ideologická syntéza, ktorú možno schematicky označiť:

sociálna ľavica + národná otázka + suverenizmus + komunitarizmus + kritika neoliberalizmu.

Práve táto kombinácia odlišuje DAV DVA od klasickej západoeurópskej sociálnej demokracie aj od liberálnej progresívnej ľavice.

17. Záver

Analýza článkov DAV DVA ukazuje, že tento projekt nemožno jednoducho zaradiť do kategórie tradičného straníckeho média ani ho nemožno vysvetliť iba ako internetový ľavicový portál.

DAV DVA je predovšetkým ideovo-kultúrny projekt, ktorý sa pokúša vytvoriť vlastný interpretačný rámec slovenskej politiky.

Jeho hlavné charakteristiky možno zhrnúť do siedmich bodov:

ekonomická kritika neoliberalizmu a kapitalizmu,
dôraz na sociálnu spravodlivosť a práva pracujúcich,
kritika oligarchizácie a ekonomickej nerovnosti,
dôraz na národnú kultúru a historickú kontinuitu,
suverenistické a multipolárne chápanie medzinárodných vzťahov,
kritika časti kultúrneho liberalizmu a identity politics,
hľadanie alternatív v komunitarizme, družstevníctve a ekonomickej demokracii.

Z politologického hľadiska je preto najpresnejšie označiť DAV DVA za heterogénnu ľavicovo-suverenistickú kultúrno-politickú platformu s výraznými komunitaristickými a sociálne-kritickými prvkami.

Jej osobitosť spočíva práve v snahe spojiť oblasti, ktoré sú v súčasnej politike často oddeľované: sociálnu otázku, národnú identitu, kultúru, historickú pamäť a ekonomickú demokraciu.

Zároveň treba zachovať analytický odstup. Články DAV DVA sú primárne publicistické a ideovo orientované texty, nie vedecké politologické štúdie. Ich hodnotu preto nemožno posudzovať iba podľa toho, či s ich interpretáciami súhlasíme. Pre politológa sú zaujímavé predovšetkým ako materiál na skúmanie politickej identity, ideologickej mobilizácie, alternatívnej mediálnej komunikácie a premeny slovenskej ľavice.

Práve v tomto spočíva ich širší význam: DAV DVA nie je iba komentátorom slovenskej politiky, ale zároveň sa pokúša aktívne formulovať predstavu o tom, čo by slovenská ľavica mala byť a akým smerom by sa mala spoločnosť vyvíjať. Tento ambiciózny charakter projektu je explicitne prítomný aj v jeho novšej vízii, podľa ktorej by DAV DVA nemal iba informovať, ale aj určovať nové spoločenské témy a podporovať projekty ekonomickej demokracie a komunitárneho rozvoja.

Vytvorila umelá inteligencia

Spravodajstvo

Magazíny

Relax

Nákupy