ondrejgorod

Veci skutočne dôležité sú očiam ľudu neviditeľné…

Čítajte aj s video-prílohou tu: Demytologizácia novembra 1989, prevrat spustila fake news o mŕtvom študentovi Šmídovi – DAV DVA – kultúrno-politická revue

Vyšlo v marci 2021 na DAV DVA, zverejňujeme opäť v novembri 2025.

Sáhla na mě smrt.

Martin Šmíd v Československej televízii

TV PRIMA uviedla nový dokumentárny seriál s názvom Utajené príbehy českých dejín. Tretiu časť tohto seriálu s príznačným názvom Martine Šmíde, nikdy nezapomeneme uvádzajú slova, ktoré bežne v hlavnom prúde nepočujete: „17. november sa stal ostrým zlomom našej nedávnej histórie. Pád železnej opony v Európe doprevádzali vo vtedajšom Československu udalosti zvané ako zamatová revolúcia. Ich rozbuškou sa stala falošná správa o usmrtení študenta Martina Šmída pri zásahu komunistickej polície proti študentskej demonštrácii na pražskej národnej triede. Vypovedá to mnohé o zápasoch vtedajších i dnešných, o zákulisných hrách mocných, a nadšení a manipulácii davov.“ Reláciu sprevádza historik, výtvarník, pedagog, publicista a redaktor Petr Bahník, komentár číta herec Ján Šťastný a celý rad zaujímavých ľudí, zdôrazňujeme, mimo komunistického, ba dokonca, antikomunistického prostredia. To vylučuje ideologický naratív tohto dokumentu a zvyšuje objektivitu, nakoľko ak už pravdu priznávajú antikomunisti, niečo sa skutočne deje.

Martin Šmíd bol študent Matematicko-fyzikálnej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Počas demonštrácie 17. novembra 1989 sa šírila správa, že zomrel po zásahu polície. Táto správa bola však falošná a neoverená. Šmíd v skutočnosti ani nebol na demonštrácii a nebol zranený. Táto fáma však prispela k veľkému pohoršeniu a zhoršeniu situácie, čo viedlo k ďalším protestom a následne k pádu komunistického režimu v Československu. Ludvík Zifčák bol skutočnou osobou, ktorá sa priznačila, že vystupoval vo funkcii fiktívneho mŕtvého študenta Martina Šmída počas demonštrácie 17. novembra 1989. Zifčák bol členom Sboru národnej bezpečnosti (SNB) a bol príslušným pre sledovanie študentského hnutia. Jeho vystúpenie malo za cieľ zvýšiť nápor na komunistický režim.

AI, COPILOT

Historik a sprievodca reláciou Petr Bahník hovorí o roku 1989 ako udalosti, ktorá zásadný spôsobom ovplyvnila podoba nášho dnešného života. Úvod relácie je venovaný kritike režimu – stagnácia režimu, reformy Gorbačova, nespokojnosť, angažovanie opozičných skupín a študentského hnutia, ktoré malo organizovať protesty. Novinár a prekladateľ Michal Semín pripomína, že situácia v študentskom hnutí sa zmenila po vstupe zväzákov SSM. Vďaka tomu sa demonštrácia stala oficiálne povolenou manifestáciou s oficiálnym organizovaním mládežou SSM. Bývalý disident, zakladateľ úrady pre dokumentáciu ŠTB a právnik Stanislav Novotný pripomína, že tu dochádzalo k určitému vývoju priamo v hnutí SSM. Vznikli tak 3 prúdy študentského hnutia: študentská sekcia demokratickej iniciatívy, idealisti reagujúci na výzvy doby a zväzáci. Michal Semín pripomína známe tváre tejto revolty: Monika Pajerová, Pavel Žáček, Martin Mejstřík, ktoré prišli zo zväzáckeho prostredia. Taktiež pripomína meno Šimon Pánek, ktorý strávil veľkú časť života v Rusku (na Sibíri, v miestach, kde sa bežný smrteľník nemohol dostať).

PREVRACAČI KABÁTOV

Tí, ktorí vlastnili informácie, tí ktorí mali nejaký páky, tak vedeli, že po tom prevrate budú mať taktiež lepšiu štartovaciu čiaru a k majetkom sa ľahko dostanú. Oni si už chceli siahnuť na majetky.

Stanislav Novotný, bývalý disident, zakladateľ úrady pre dokumentáciu ŠTB a právnik

Stanislav Novotný pripomína, že ľudia okolo Gorbačova, teda reformní – liberálni komunisti do veľkej miery organizovali celý prevrat a represívne sily nemali zasahovať. Novotní pripomína, že títo prezliekači kabátov zradili svoje ideály, chceli vlastniť a privatizovať. Komentátor pripomína, že skupina disidentov okolo Havla nevyjadrovali študentskej demonštrácii z taktických dôvodov podporu. Väčšina predstaviteľov CHARTY zbabelo odišla z Prahy a taktiež odišli zasvätení ľudia v okolí KSČ ako Rudolf Hegenbart. Ten odpovedal s odstupom času s tajomným úsmevom, že bol vtedy na rybách. Demonštrácii sa chcel zúčastni aj Alexander Dubček. Ako jediný z opozičných predstaviteľov bol zadržaný štátnou bezpečnosťou.

PRIEBEH UDALOSTÍ

Zohral rolu, ktorú zohral a je jasné, že štátna bezpečnosť a vedenie, časť vedenia štátu si priala zradikalizovať ten dav. To je najväčší dôkaz, že si priali prevrat. Nebola to žiadna revolúcia, bol to teda prevrat. A pán Zifčák je toho dôkazom.

Stanislav Novotný, bývalý disident, zakladateľ úrady pre dokumentáciu ŠTB a právnik

Večer 17. novembra, po oficiálnej časti zhromaždenia na Albertove a Vyšehrade, sa študenti a ďalší občania v počte asi 15 tisíc ľudí vydali do centra mesta. Policajti sprievod nasmerovali do jediného prúdu na vltavskom nábreží a súčasne boli uzatvárané mosty cez Vltavu. V tejto chvíli vstupuje do udalostí mladý poručík ŠTB, Ludvik Zifčák, neskôr plniaci úlohu ako mŕtvy študent Martin Šmíd, aktuálne vystupujúci ako študentský aktivista Milan Ružička.Dostal sa do čela sprievodu a smeroval ho na Národnú triedu. Neskôr potvrdil, že mal sprievod priniesť do náruče pohotovostných oddieľov, ktoré boli od 13. hodiny sústredné v Bartolomejskej ulici. Sprievod v čele s provokatérom Zifčákom-Ružičkom bol dovedený až na národnú triedu, kde proti nemu zasiahla polícia. Nakoľko bol zásah polície tvrdý, nebolo ťažké uveriť správe, že pri demonštrácii zahynul študent pražskej matematicko-fyzikálne fakulty Martin Šmíd. Správa bolo o to vierohodnejšia, že bolo vidieť zakryté telo, v skutočnosti Zifčáka, predstierajúceho smrť.

Aby utajenie bolo vierohodoné, utajenie skrýval a pár rán schytal. Prítomní boli organizátori, ktorí mali správu o úmrtí šíriť a odovzdať západným médiám. Mediátorom mala byť psychicky labilná Drahomír Dražská. Šíriteľka fake-news odovzdala informáciu o ubití jej kamaráta disidentskej rodine Paynových, ktorá ich predala predstaviteľovi tzv. ľavicovej opozície, Petrovi Uhlovi. Uhl a jeho manželka Anna Šabatová, prostredníctvom východoeurópskej informačnej kancelárie vypustili správu do sveta. Čoskoro sa objavila vo vysielaní Slobodnej Európy, potvrdil jej pravdivosť anonymný telefonista, ako zdravotník, ktorý prehlásil, že bol do nemocnice prevezený mŕtvy študent. Aj keď Československá televízia vyvracala fake-news, ktoré zradikalizovali verejnú mienku. Televízia ale bola nedôveryhodná a verejnosť stále verila správe o úmrtí študenta.

PROJEKT TAJNÝCH SLUŽIEB?

Adam Kretschner (dokumentarista úradu pre zločiny komunizmu) pripomína, že v polovici 80. rokov vznikol na ministerstve vnútra projekt študentských vodcov, že budú legalizovaní do študentského prostredia ako členovia SSM a študenti, kádroví príslušníci ministerstva vnútra. Nebol teda iba agentom, ale zakrytým príslušníkom ministerstva vnútra. Bol dokonca rezidentom, teda riadil sieť agentov podobné zamerania medzi SSM. Celá táto skupina mala byť vytvorená zo Severnej Moravy ako agentúra F. Michal Semín súhlasí, že išlo o spravodajskú operáciu pod vedením Zifčáka. On spolu s kolegami Váňou a Fialou kontaktujú špičky disentu:

Petra Uhla

Jaroslava Šabatu

Václava Bendu

Právnik Igor Volný pripomína, že Zifčákov rozkaz mal dve časti:

1, predstierať mŕtveho študenta
2, mal zmiznúť v ZSSR s novou identitou

Splnil iba prvú časť rozkazu a nebol spoločenský záujem druhú časť analyzovať.

MEDZINÁRODNÝ KONTEXT

Hlavný motív bolo zjednotenie Nemecka.

– Adam Kretschner

Autori projektu tiež pripomínajú medzinárodný kontext – zníženie medzinárodného napätia, neúroda v Rusku, dovoz americkej pšenice, zjednotenie Nemecka a návšteva Honeckera spojená so smrťou Rudolfa Hessa. Kretschner tiež pripomína, že súčasťou vyjednávania bola aj príslub o nerozširovaní NATO na východ. Zbigniew Brzezinski sa neskôr zmienil, že Gorbačov bol podvedený. Československo o jednaniach nič nevedelo. Komentátor tiež pripomína, že v priebehu roku 1989 sľuboval sociálne istoty vyššie než za socializmu a taktiež, že nebudeme súčasťou žiadneho vojenského bloku. Stanislav Novotný tiež pripomína, že išlo o riešenie krízy spotreby. Kretschner tiež pripomína súkromnú večeru 17. novembra na Britskom veľvyslanectve, kde sa na súkromnej večeri nachádzali Uhl, Šabatová a Urban. Kretschner tiež pripomína plán východných štátov v kontexte zabránenie rozpredaja národného majetku, ktorý mal na starosti riaditeľ nemeckej banky, na ktorého bol spáchaný atentát. Sofistikovaný atentát zabil iba jeho. Nespáchala ho Frakcia červenej armády. Ako to pokračovalo, nájdete v odvážnou videu seriálu Utajené přiběhy českých dějin.

Video nájdete na DAV DVA: Demytologizácia novembra 1989, prevrat spustila fake news o mŕtvom študentovi Šmídovi – DAV DVA – kultúrno-politická revue