ondrejgorod

Protest alebo protest-test toho, ako ďaleko môže zájsť „slniečkárske“ pokrytectvo? Otvorená kultúra alebo otrovená kultúra?

V návale emócií a propagandy sa strácajú fakty. Tieto fakty sa pokúsili zosumarizovať na webe DAV DVA: Tisíce voličov PS zaplnilo Bratislavu a nazvali sa „kultúrou“, do protestov zapojili aj deti; predchádzala tomu propaganda na FB, ktorú sme zmapovali

Pozrime sa na niekoľko záležitostí v bodoch:

• požiadavkou protestov je v podstate nič iné, než žiadanie štátnych peňazí (grantov) z FPU od ľudí, ktorí štát v duchu „neviditeľnej ruky trhu“ vo svojej podstate popierajú, pričom iných nazývajú často príživníkmi 
• sami seba nazvali „kultúrou“, pričom sami sa na proteste správali ako nekultúrna zver, čo dokumentujú videá napr. tu alebo tu
• hovoria o 14 tisíc účastníkoch, no zrejme počítajú aj deti a domáce zvieratá (dá sa to overiť aj vo verejnom videu Otvorenej kultúry), ktoré so sebou na protest priniesli, čo je z hľadiska etiky veľmi problematické
• reálne išlo možno o 2500 max. 5000 ľudí, čo je dokázateľné tým, že rozkopané Námestie SNP  jednoducho nemá kapacitu 14 tisíc ľudí
• tí istí ľudia mlčali:
  – za Matovičovej vlády, keď bola ministerkou kultúry Natália Milanová, bolo len v jednej schéme 340 nepodporených žiadostí od FPU
  – keď Matej Drlička, Použil nevydarenú satiru a prepustil 150 ľudí z divadla
  – keď Milan Kňažko prepustil všetkých zamestnancov naraz
  – keď z Bibiany prepustili 19 ľudí zo 40 členného tímu zamestnancov
  – keď umelci museli makať počas covidu v obchodoch, krachovali alebo mali ťažké existenčné problémy
  – keď iným umelcom neschválili ani cent (v tom istom čase, za Matovičovej vlády boli ale podporení napr. Jozef Lupták, ktorý vystupuje pod Otvorenou kultúrou či Miroslav Tóth, spojený Kapitálom a signatár Otvorenej kultúry)
  – keď podporovateľ protestov Richard Rybníček vyhodil zo Slovenskej televízie 1015 ľudí pre údajnú nadbytočnosť 
  – keď sa vyhadzovali ľudia z iných sfér spoločnosti
  – keď Jaro Naď blokoval weby
  – keď Igor M. posielal všetkých na celoplošné testovanie
  – keď prakticky všetko krachovalo za koronovej doby
  
• hovoria o cenzúre, no nikto z nich ani len nespomenul skutočný problém ako je obmedzovanie obsahu na internete v súvislosti s čím? No… The Digital Services Act
• progresívni kulturisti zabúdajú na fakt, že súčasťou ich publika (zrejme už iba) boli aj voliči koalície, ktorými absolútne pohŕdajú, čím sa vystavujú rizika, že ich publikum už bude politicky jednofarebné
• keď burcoval Ľuboš proti Zuzane (v čase, keď mu zakázali o nej hovoriť, že je agentka), celá „progresívna časť“ internetu moralizovala a hovorila o šírení nenávisti, ale ak to robí „otvorená kultúra“ a jej priaznivci takým spôsobom, že ju vizualizujú ako morenu, už zrazu nevadí, že ide o ženu a matku (vynášanie Moreny je staroslovanský zvyk spojený s príchodom jari, kedy sa slamená figurína oblečená v ženských šatách (symbolizujúca zimu, choroby a smrť) vynáša z dediny, zapáli a hodí do potoka… a to podľa statusu Igora Švihrana evidentne aj rituálne urobili). Do kontrastu: Marek Vagovič (povedal v rozhovore pre POSTOJ): , „nemusíme súhlasiť, ale nemyslím si, že by to prekračovalo nejaké hranice.“  Keby niekto rituálne pálil Vagovičovu figurínu ako nejaké voodoo, tiež by povedal, že to neprekračuje žiadne hranice?
• ľudia, ktorí sa nazývajú „nezávislými“ sú v skutočnosti maximálne závislí od politiky súčasnej opozície, najmä Progresívneho Slovenska, navyše časť „poslanectiev“ z tejto strany majú v tomto kontexte konflikt záujmov (Šimečkovej združenie si dalo dvojmo preplatiť desiatky faktúr, (Poslankyňa Kleinert a jej sieť mimovládok a masívnych dotácií, Veľké odhalenia o Kleinert!, Škandál Dany Kleinert: Bojovníčka za kultúru, alebo za štedré dotácie z FPU
• do protestov sa zapojili verejné inštitúcie, ktoré by mali byť zo zákona apolitické či z morálno-etického hľadiska akademickej slobody (napr. VŠVU, UMB či niektoré ústavy SAV), na čo upozornil aj Eduard Chmelár: STOP POLITIZÁCII ŠKOLSTVA, vyzýva Eduard Chmelár: „Vysoké školy nemajú byť apolitické preto, lebo sa to „hovorí“, ale preto, že im to priamo prikazuje zákon o vysokých školách v § 4 ods. 4. Tento paragraf nie je samoúčelný. Chráni akademické prostredie pred tým, aby sa stalo rozvášneným bojiskom znepriatelených politických táborov.“
• vyjadrenie VŠVU dokazuje, že organizátorom a podporovateľom nejde o dialóg, ale ostrý politický konflikt
• „scenzurované“ Radio_Head Awards, organizuje Rádio_FM, ktoré je súčasťou verejno-právneho rozhlasu; na podujatie vyhradila STVR zo svojho rozpočtu 80 000 eur, umelci podpísali zmluvy, napriek tomu z podujatia urobili politický agitku Progresívneho Slovenska + podľa vyjadrenia riaditeľky STVR zazneli aj klamstvá: STVR z princípu nekomentovala individuálne pracovnoprávne vzťahy, avšak musím konštatovať, že niektoré verejné vyjadrenia nezodpovedajú skutočnému stavu vecí a som nútená túto zásadu porušiť. Vo viacerých prípadoch sme identifikovali súbeh pracovného pomeru s externými zmluvami, a to aj v prípade niektorých zamestnancov, ktorých mená sa opakovane objavovali vo verejnej diskusii. Ako príklad uvediem medializovanú redaktorku, s ktorou sme sa napriek verejnej kritike STVR nedávno dohodli na pokračovaní dokumentárnej tvorby. Tento rozpor považujem za ťažko pochopiteľný – profesionálne aj ľudsky. Vnímam ho preto skôr v rovine politickej komunikácie.
• tzv. nezávislé kultúrne centrá sa dlhodobo zapájajú do politického zápasu (napr. podujatie Novej SYNAGÓGY s názvom „ČO PO FICOVI“;  festival SYMBIÓZA z roku 2024 s účasťou osobností ako Vladimír Šnídl,  Jakub Goda, David Púchovský
• v Pink Whale dokonca cenzurujú svojich hostí podľa politického presvedčenia (redakciu upozornil známy punkový spevák, ktorého odmietli obslúžiť)
• explicitné prepojenia medzi politikou Progresívneho Slovenska, niektorými pracoviskami SAV, tzv. (ne)závislou sieťou politických jednofarebných kultúrnych centier združených okolo Antény, protestami tzv. Otvorenej kultúry a ich tzv. kultúrnym štrajkom, taktiež je tu zjavné spojenie na vyslovene politicky angažované osobnosti, média typu woke Kapitál, 365, ZOM/I, Anasoft litera, Artforum, Denník N, Aktuality, SME atď.
• masové propaganda totožná s propagandou pred 17. novembrom na sociálnych sieťach
• zapojenie mimovládok, ktoré boli preukázateľne odhalené v rámci britského zásahu do EUROVOLIEB napr. Ne(CHEM) tu zostať
  …na zozname podporovateľov protestov je napr. POST BELLUM, mimovládka, ktorá bola preukázateľne napojená na Britské peniaze taktiež aktívna v rámci predvolebnej kampane, nechýba ani mimoriadne militantná mimovládka Mier Ukrajine
•  istý FVLCRVM pripomenul, že FPU vzniklo za Mareka Maďariča, ktorý bol dvojitý agent v SMERE. Dnes robí spokojne rozhovory pre Denník N s parádne prevráteným kabátom. FVVLSDR.. či ako sa píše, zabudol dodať, že práve vďaka Maďaričovi vznikla sieť politicky angažovaných mimovládok, ktoré aktívne ovplyvňujú politické dianie a hrajú sa na falošnú apolitickosť (to je, čo nazval 10 rokov normálneho fungovania)
• rečnícka otázka na záver: zmenilo by sa správanie aktivistov „otvorenej kultúry“, ak by ministerka vyhovela požiadavkám protestujúcich alebo ak by naďalej granty čerpali? Odpoveď nachádzame vo vyjadrení pracovníka SAV, ktorý sa rozhodol ako zamestnanec platený zo štátnych peňazí organizovať konflikt: „To, že sme polarizovaní, nemusí byť nutne patologické, ani zlé,“ hovorí a dodáva, že potrebujeme KONFLIKTNÚ POLITIKU!
• slovo kultúra si sprivatizovali a z kultúry urobili bojové pole, pričom skutočným zmyslom kultúry je zmierovať, šľachtiť, predchádzať konfliktom (robia presný opak). Kultúra má predchádzať konfliktom, vojnám atď. Je opak živočíšneho stavu, pričom protesty „otvorenej kultúry“ sú všetko, len nie kultúrou. Skôr prehliadkou pavilónu hulákajúcich opíc…

Viac v článku spolu s dôkazmi.

Dodatok: Rozhodne ani situácia v FPU nie je priaznivá. Mýtus o apolitickosti či nezávislosti posudzovateľov definitívne padol. Jedinou cestou je zrušenie FPU, prebratie plnej zodpovednosti pod MK SR, teda za kultúrnu politiku má zodpovednosť vláda, nie nikým nevolení odborníci, ktorí v konečnom dôsledku aj tak podliehajú a vždy podliehali politickým vplyvom a svojim subjektívnym pocitom (obzvlášť pri posudzovaní toho, čo je kultúra a umenie, čo podporiť a nepodporiť), čo dokazujú škrty grantov za minulej vlády.

Demokraticky zvolená vláda má logicky nárok na realizovanie vlastnej kultúrnej politiky. Ak je táto kultúrna politika v rozpore so záujmami štátu napr. v tom, že sa z grantov podporujú vyslovene aktivisticky-politické podujatia s cieľom zapojenia sa do politického boja alebo systematického rozdeľovania spoločnosti pod zámienkou slobody tvorby (čo sa tu celé desaťročie deje), ministerstvo má právo zasiahnuť.

Myšlienka FPU, teda vytvoriť nezávislé poroty odborníkov, ktorí budú apoliticky rozhodovať o tom, kto dostane a kto nedostane grant je síce pekná, no v realite už desaťročie vyzerala tak, že si istá sekta ľudí, ktorú často nazývajú aj „kultúrnou mafiou“, prerozdeľovala prostriedky iba pre svojich, s rovnakým politickým názorom (viete si predstaviť, že by napr. v Anasoft Litera dostal cenu niekto, kto je blízky súčasnej vládnej koalícii? Viete si predstaviť, že by v tzv. (ne)závislom kultúrnom centre zahral hudobník, ktorý nie je protivládny?). Existujú na to stovky dôkazov v archívoch podporených a nepodporených žiadostí na webe FPU. Najrukolapnejším príkladom je napr. Literárny týždenník, ktorý pod absurdnými zámienkami nedostával žiadne dotácie (napr. zmena grafiky a pod.).

Dotáciu nedostal ani samotný DAV DVA, kým napr. Kapitál, ktorý je médium rovnako kultúrno-politické, ale s inými hodnotami, dotáciu dostalo (dnes je bohato podporované z Európskej únie, projekt PERSPECTIVES One Europe, many stories (nájdete ho na stránke Goeteho inštitútu), a Rosa Luxemburg Sch., čo uvádzajú aj na konci svojich videí z protestov „otvorenej kultúry“, mimochodom). Citujeme: Perspectives je mediálna platforma pre mladých Európanov, ktorí hľadajú spoľahlivú žurnalistiku mimo hluku sociálnych médií. V treťom ročníku spolupracuje šesť partnerských redakcií, prevažne z východnej Európy, aby objasnili zložitú realitu Európy. Prostredníctvom overených multimediálnych príbehov a plurality hlasov Perspectives predstavuje dôveru, autenticitu a spoločný záväzok k nezávislému a dôveryhodnému spravodajstvu.