ondrejgorod

Systém nie je vláda v národnom štáte, systém je nad vládou, nad národným štátom, systém je v štruktúrach, myslení, nadnárodných korporáciách, ich záujmoch, systém sú banky, EU, EK, NATO, sektor NGO a to, čo je za tým. Kto sa systému postaví, skončil ako umelec, vedec, politik, spisovateľ, herec, čokoľvek… Ale odvážni sú ti, ktorí sa nezľaknú, lebo „naša pravda zvíťazí“. A tých odvážnych čoraz viac pribúda. Jožo Ráž, ktorý sa nebál odovzdať svoju hudbu do klipu DAV DVA „Z tričiek zúri Che Guevarra“, s ktorým dnes hosťuje aj Henry Tóth, ktorý si predvčerom zahral s legendárnou Zónou A. O koncerte písali aj v PLUS 7 DNÍ, taktiež vznikol rozhovor, čo možno považovať za raritu. Čítajte aj na DAV DVA.

Skôr než sa pustíme do toho, prečo Zóna A na DAV DVA, vychutnajte si záznam z koncertu na TV DAV:

Propaganda delí svet umenia na dobrých a zlých. Robí to cielene a sofistikovane už desať rokov ignorujúc fakt, že hudobníci, umelci, herci majú právo na určitú dávku excentricity a kontroverznosti. Nová doba progresivizmu a cancel culture nepraje ľuďom, ktorí majú radi napr. nekorektní humor či sympatizujú s názormi mimo hlavného prúdu (pretože je medzi systémovou mládežou populárne s EU a NATO na večné časy a nikdy inak).

Deje sa to tak vo svete, ako aj na Slovensku. Rowlingová, Atkinson, Chomsky, Roger Waters, Helena Bonham Carter, Johny Depp… no a ak by žil, určite by to schytal aj najväčší kritik kapitalizmu formou humoru, známy Paolo Villagio. Postačí mierne spochybniť fanatickosť progresívnej ideológie, napísať krátky humorný komentár, a ste na zozname.

Podľa kritérií cancel culture, woke by dnes už „neprešlo“ také množstvo komédií, hudobných diel či zábavných šou, že by humor prakticky vymrel. Príkladom ad-absurdum je Mighty Boosh, televízna komická šou, ktorá je vo svojej podstate humoru liberálna. Netflix v roku 2020 stiahol šou zo svojho programu pre použitie blackface. Áno, až tak ďaleko to môže zájsť. Paradoxne, na druhú stranu tí istí ľudia, ktorí v tomto zmysle moralizujú používajú pomenovanie person of color, čo vlastne v preklade znamená farebný, čo sa používalo v čase ostrakizovania afro-američanov v USA. To sú paradoxy chorej doby, ktorú žijeme.

Malá poznámka. Ak tzv. liberáli radi poučujú a moralizujú o útokoch na ženy napr. pri Zuzane Č. či Simone Salátovej, nemajú tí istí ľudia absolútne žiadny morálny problém nakresliť terč na hlavu Romane Tabakovej či Ide Rapaičovej. Lebo vtedy sa môže, že?

Medzi pre systém nepohodlných sa dostal aj Konyk zo Zóny A. Peter Schredl, známy najmä pod prezývkou Konyk sa v poslednom čase stretol niekoľkokrát s popredným korešpondentom DAV DVA Ľubošom Blahom, ktorý sa netají podporou ľudí, ktorí sa rozhodli vystúpiť z Matrixu kapitalizmu, ako nazval aj jednu zo svojich prvých kníh. Konýk sa stal nepohodlným nie preto, že by dlhodobo neboli známe jeho názory. Ide o to, ktoré názory systém do takej miery ostrakizuje, že sa stanú pre systém nepriechodným. Azda najväčším paradoxom je, že Zóna A bola bez problémov hraná v rádiách v časoch, keď kapela prezentovala oveľa radikálnejšie názory. Dá sa povedať, že stretnutie so socialistom Ľubošom Blahom či sympatie k rurálno-ľavicovej strane SMER-SSD, postoje podporujúce mier či postoje, ktoré uprednostňujú sociálny štát pred dravým neoliberalizmom, kritika neobmedzenej forme migrácie či extrémnych prejavov LGBTI+, sú dnes pre oficiálny hlavný prúd väčšie nebezpečenstvo, než inklinovanie k pravici? Nuž, asi to tak vyzerá…

Fotku rektora Števčeka s Konykom komentoval aj odvážny dekan Právnickej fakulty UK Prof. JUDr. Eduard Burda, PhD., súčasne bojovník proti cenzúre, ktorá sa dnes nazýva cancel culture:

Ešte zábavnejšieho „zločinu“ proti „vyhosťovaniu názorov“ sa dopustil rektor Števček. Dovolil si na každoročnom zimnom seminári advokátov, organizovanom Slovenskou advokátskou komorou, urobiť fotku so spevákom hosťujúcej skupiny Zóny A Petrom „Kóňykom“ Schredlom. A keby sa len bol vyfotil, on si ešte dovolil tú fotku zavesiť na Instagram. Keďže rektora Števčeka poznám veľmi dobre, viem, že je fanúšikom slovenskej populárnej hudby a že Zóna A je pre neho symbolom nostalgie (mladosti našej generácie) a práve undergroundovej slobody. A pokiaľ viem, nejako obdobne to vníma aj predseda Slovenskej advokátskej komory a ďalší členovia predsedníctva SAK. Zároveň opätovne pripomínam, že väčšina právnikov z podstaty svojej profesie na rôzne veci pozerá z nadhľadu a rozlišuje súkromné a profesionálne, jednotlivca a jeho pracovné pôsobenie, jednoducho rôzne statusy ľudí a rôzne názory. Ale to len na okraj. Keď to zhrniem, rektor Števček a advokátska komora by mali byť vinní z toho, že sa prezentujú kontaktmi s človekom, ktorý sa prezentuje kontaktmi s ľuďmi, ktorých by niekto mohol označiť za extrémistov (podľa mňa sú tiež extrémisti, ale hovorím to subjektívne). A samotného speváka Zóny A by mohol niekto označiť za extrémistu za to, že mu nevadia názory týchto ľudí a hlási sa k týmto ľuďom (to zas podľa mňa extrémizmus nie je). A tu je jadro problému dnešnej doby. Kultúra vylučovania, rušenia, začala bojom proti extrémizmu a nejako sa nám to začína reťaziť a vymykať spod kontroly.

Problém ľudí, ako je napr. trollovaním aktívny anarchista Dr. Adam Šumichrast (kedysi si sám objednal aj DAV DVA), ktorý sa opakovane odbavoval na Zóne A vo svojom fanatickom „antifa“ trollovaní je neschopnosť pochopiť, že správanie, ktoré vyššie opisuje dekan Burda je presne to, čo sám predvádza. Je pozoruhodné, čo Šumichrastovi vadí. Že sa Konyk baví s ľavičiarmi Perným a Blahom, čím sa podľa neho spreneverujú ľavicovým ideálom. To je jadro jeho problému. Ale ako už vyššie bolo napísané, každý človek prechádza určitým vývojom. Namiesto toho, aby fanatici ako Šumichrast práve privítali, že sa Konyk baví s Perným a Blahom, dehumanizuje všetkých. Pointa tohto problému spočíva v tom, že keby Konyk aj krvou podpísal, že sa stal socialistom, ľuďom ako Šumichrast by to nestačilo. Rovnako ako nestačili v 50. rokoch absurdné priznania a stranícka sebakritika. Až priveľmi to pripomína 50. roky. S kým sa to bavíš? S kým to hráš? Novomeský chodil s Šaňom Machom na víno, takže musí mať názory ako Šano Mach? Clementis recenzoval Mila Urbana alebo ho zapojil do ankety DAVu s Tidom Gašparom, tzn. automaticky obvinenie z kolaborácie s ľudáctvom. Budeme sa môcť baviť iba s ľuďmi, ktorí majú na 100% presný názor ako my? Takto funguje myslenie 50. rokov.

Ukážkou tohto nebezpečného myslenia je text z roku 1952 od Ľuby Neumannovej o Edovi Urxovi. Treba k nemu dodať, že obhajoval Urxa a Jilemnického, keď boli obaja po smrti (teda už sa nemohli k nemu vyjadriť), vznikol aj pre legitimizovanie procesov 50. rokov proti ostatným davistom. To, čo súdružka Neumannová vyčíta Obtulovičovi a Clementisovi je presne to, čo sa dnes deje v liberálnych kruhoch, avšak v nových podmienkach, v duchu po prvý raz ako tragédia, tentoraz ako fraška.

Popieranie nepohodlných osôb od samotnej podstaty ich celej existencie. Na prerozprávaní výletu davistov, kde dvaja davisti „kazili“ náladu ako dôkaz k citácii Širokého o nemarxistickom a neleninistickom pomere k strane a robotníckej triede, ako dôkaz o buržoáznej kolísavosti.

Obtulovič, ako si si dovolil byť jedináčikom z mäsiarskeho domu? Clementis (popravený v roku vydania tejto knihy) predsa taktiež tvoril prekážku v boji proti kapitalizmu, a Neumannová ho nemá problém obviniť zo šovinizmu a súčasne kozmopolitizmu, čo sa mimochodom vylučuje.

A tak je to aj dnes. Napr. Šumichrast šíri o Konykovi resp. vyčíta mu sympatie k pravici a súčasne ho obviní z toho, že sa stretáva s ľavičiarmi a socialistami z prostredia a okolia strany SMER-SSD, ktorá sa mimochodom jednoznačne hlási k SNP, lebo to je vraj neautentické. Takže ho vlastne obviňuje z čoho? Že sa baví s ľuďmi, ktorí sú všeobecne známi ako ľavicoví alebo to robí len preto, aby očiernil aj jedných, aj druhých? Presne tieto metódy používali v 50. rokoch.

Ako sa opovažuješ si s tým človekom sadnúť za stôl? Nepošleš nám kompletný prepis vašej diskusie? Nepošleš nám kompletný zoznam hudobníkov, ktorých doma počúvaš? Nie je medzi nimi nejaký extrémista?

Ale ak by aj Konyk bol pravičiar či neoliberál, toto je spoločenský stav studenej občianskej vojny, do ktorého nás chcú dostať progresívni fanatici a liberálni ľavičiari z prostredia Kapitálu, štedro platení neotrockistami (teda vlastne ľavicovými progresívcami) z Rosa-Luxemburg-Stiftung: RLS.

Pred desiatimi rokmi sme boli spolu schopní diskutovať a vzájomne sa rešpektovať. Hrany sa otupovali, pretože sme na seba pozitívne vplývali. Cancel culture, ktorá je tu aplikovaná približne od roku 2014 (osvojil si ju aj Kapitál či v ČR a2larm), teda od čias euromajdanov, migrantskej krízy a počiatku cenzúry internetu spoločnosť rozdeľuje, vytvára bubliny, ktoré medzi sebou nekomunikujú a vzájomne sa urážajú s absolútnou rezignáciou na dialóg. Hovorí to aj popredný filozof Michael Hauser v texte, ktorý poslal do DAV DVA:

Postmoderní levice či anarcholiberálové považují slovo národ za nebezpečný výraz a kdo ho používá, často od nich dostane nálepku fašista. … Místo dialektického, tedy vzájemně se obohacujícího vztahu mezi pojmy a společenskou realitou se prosazuje pojmový fetišismus, v němž se určitý pojem vztahuje sám k sobě a uzavírá se do vlastního ideologického pouzdra. … V minulosti se takovým fetišem stal také pojem „dělnická třída“. Byl uzavřen do ideologického pouzdra a nebyl obsahově obohacován tím, že by se vztahoval k reálně existující společenské třídě, jejím postojům a jejímu zakoušení světa.  Jak píše Sartre, v padesátých letech měli ve Francii komunisté svou fetišistickou konstrukci „dělnické třídy“, trockisté měli svou a další skupiny zase svou. Tyto skupiny se tudíž nemohly z principu shodnout na společném postupu a čím více mluvili o „dělnické třídě“, tím větší propast mezi nimi byla. Tímto způsobem můžeme chápat pojmy, které se objevují v současných kulturních válkách. 

Paradoxne, dialóg a pluralitu odporúča aj človek z úplne inej strany barikády, a to pravicový intelektuál a spoluorganizátor novembrového prevratu Fedor Gál, avšak ešte v časoch, keď cancel culture nebola taká silná a nebola in. Vtedy povedal:

Ja s ľuďmi radikálne iných názorov, ako sú tie moje, v rámci možností hovorím. Hovorím po prvé preto, že chcem pochopiť ich svet, po druhé preto, že kým sa rozprávame, je istá šanca, že aj medzi nimi nájdem takých, ktorí budú chcieť pochopiť ten môj svet. A po tretie preto, že sa o tento svet delíme všetci a inak to nebude. Navyše verím v silu dialógu. 

Ktovie, ako by to vnímal dnes.

Ale všetko je to len o politike a propagande. Veď napokon, záleží na dosahu. Pre systém sú najnebezpečnejšie charizmatické bytosti, ktoré nemajú strach, a majú dosah. Aj samotný Danny Kollár, ktorému bol venovaný koncert za slobodu slova, a ktorého extrémnu minulosť liberáli radi vyčítajú, sa posunul sprava smerom doľava, až k sympatiám so SMER-SSD. Ak by išlo o vec, nebolo by predsa pre liberálov priateľnejšie, že človek, ktorý inklinoval v minulosti k extrému dnes inklinuje k strane, ktorá je ľavicová a demokratická, a oficiálne sa dištancuje od fašizmu?

A je ich stále viac. Nedávno sa pozitívne smerom k tomu, čo bolo funkčné na socializme prihlásil v rozhovore Napalete.sk Peter Batthyányi. Svojou autenticitou vydesil liberálno-progresívne publikum na čele s korporátnymi médiami (s patentom na jedinú pravdu a estetický vkus) aj Oskar Rózsa. Nočnou morou progresívcov sa stal aj mladý Sulík, ktorý sa ako jeden z mála nebál pomenovať trápnosť progresívnych standup komikov ako Fore Joke či Simona Comedy, dokonca nedávno vyjadril sympatie k strane SMER. Medzi vyhodených z paluby Matrixu pribudli aj moderátor Rasťo Ekkert, Ingrid Hanzelová, Jozef Banáš, Jozef Šimonovič, Marcela Laiferová, Ida Rapaičová, Milan Markovič a nedávno zosnulý Štefan Kvietik. Vzbúrili sa aj novinári, ktorý nedávno založili Marker ako Dag Daniš, Jaroslav Dianiška, miestami lavíruje aj Kráľ na ťahu a samozrejme, kedysi bol súčasťou mainstreamu aj Ján Baránek.

MORÁLNA DILEMA ALEBO PRINCIPIÁLNY BOJ ZA SLOBODU SLOVA?

Koncert dneska odpadá,
aj tak je skvelá nálada…

To, čo „druhá strana chce“ je dostať nás do sféry strachu, autocenzúry a neslobody. Báť sa s niekým, kto má v niečom iné názory než my, baviť. Prečo sa na stránkach ľavicového a socialistického DAV DVA spomína Zóna A? Pretože DAV DVA si zo socializmu berie všetko pozitívne, no zároveň odmieta to negatívne (kedysi cenzúru, dnes cancel culture), čo liberálni ľavičiari z Kapitálu či progresívni liberáli či liberálni pravičiari z PS, či SAS libertariáni súčasného razenia nedokážu pochopiť. DAV DVA už vo svojej podstate musí odmietať cenzúru, nakoľko sám čelí cenzúre a ostrakizovaniu.

V spoločnosti neslobody a cenzúry totiž nemôžu vznikať priekopnícke myšlienky, systém sa konzervuje, uzatvára a sám sa presviedča o svojej neomylnosti. To krásne vidíme na stagnácii samotného projektu EU, ktorý už prakticky okrem cyklochodníkov a stále sa rozširujúcich počtov pohlaví nemá čo ponúknuť. Sociálna podstata EU sa vytratila práve pod vplyvom cenzúry. Socialistická Európa je nemožná, resp. to, čo sa v Európe nazýva ľavicou, už so socializmom nemá absolútne nič spoločné. Všetka agenda sa redukovala na tému práv migrantov a sexuálnych menšín, ultrafeminizmu a celej ideológie inkluzívnosti, a tým pádom aj podpora cancel culture. A tam celá európska-bruselská ľavica skončila.

Ak zakazovali Zónu A za socializmu, zakazujú ju aj progresivizmu, je to signál, že niečo v tejto spoločnosti nie je v poriadku. Progresivizmus nie je vláda, progresivizmus je systém. Dokazuje to aj fakt, že napriek tomu tomu, že má Slovensko aktuálne ľavicovo-národnú vládu, v systéme sú stále prelezení agenti agresívneho progresivizmu, ktorý funguje na decentralizovanej úrovni. Je zarytý hlboko v myslení, je v štruktúrach, je v strachu, autocenzúre.

Cenzurovali a zakazovali im hrať tak za socializmu, ako aj za progresivizmu. Zóna A napriek tomu hrá a odmietla sa poddať. Spája úplne protipólne strany publika zľava doprava, avšak spája všetkých v tom, čo je posledných 10 rokov systematicky odopierané a postupne okresávané: sloboda slova. Zažili sme blokovanie profilov, cenzúru, prenasledovanie, a sú takí ako Púch Ovský či Jacob Ghoda, ktorí sa tým neštítia aj chváliť. Máme dokonca europoslancov, ktorí aktívne bojovali za cenzúru internetu ako istý Bilčík či Cifrová-Ostrihoňová.

multikulti kulturisti, militantní pacifisti,
pohodoví ancikristi, pandemickí špecialisti,
dúhoví satanisti, inkviziční žurnalisti
aj keď to skúšajú, nás nedostanú
nás nikdy nedostanú

Ešte pred samotným koncertom vznikla vlna totálneho hejtu zo strany slušných, možno aj s cieľom odradiť návštevníkov koncertu, no organizátor sa nezľakol. Pripomenul, že odmieta progresívnu cenzúru, to, že nás všetkých označujú za dezolátov, že nás v jednom kuse sekírujú. Plánuje organizovať ďalšie koncerty v duchu boja za slobodu slova.

Mnohým ľuďom sa nepáči, že sa nám stále neráči byť ako oni,
že vraj už sme vyšli z módy, nemoderní, nepotrební, tak ako oni,
nám stačí, že nás to baví a že nás nemajú radi idioti, otravní idioti!
Nezmením sa! Nepredám sa!

Nazývajú nás dezolátmi, urážajú nás, ponižujú, dehumanizujú, odmietajú nám uznať nárok na samotnú existenciu.

Mimochodom, k tomu prečo má DAV DVA blízko k Zóne A. Niektoré texty Zóna A, najmä z novšej tvorby, majú vyslovene antikapitalistický až antisystémový charakter.

nemám televízor a nepočúvam rádio
lebo ja takýmto veciam neverím
nechcem drahé auto a nechcem drahý by t
lebo ja takýmto veciam neverím
lebo ja takýmto veciam neverím
ja takýmto veciam neverím… – 4x
už od mala ti vravia, že musíš niekym by ť
ale ja takýmto veciam neverím
treba tvrdo makať a treba si veriť
ale ja takýmto veciam neverím
ale ja takýmto veciam neverím
ja takýmto veciam neverím

pripravila REDAKCIA DAV DVA