ondrejgorod

Mgr. MARIÁN KÉRY (6. 2. 1978) je slovenský ľavicový poslanec, člen strany SMER-SSD, predseda zahraničného výboru NRSR, člen Výboru NR SR pre európske záležitosti, náhradník Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení OBSE.

1. Vážený pán poslanec, pred nedávnom sme s Vašou pani kolegyňou Zuzanou Plevíkovou distribuovali ročenku DAV DVA, ktorá bola podporená Úradom vlády SR. Informuje o zaujímavých kultúrnych podujatiach Matice slovenskej, Inštitútu ASA, Klubu Nového Slova, Spoločnosti Ladislava Novomeského, Spolku slovenských spisovateľov a ďalších spriaznených informácií. DAV DVA na týchto podujatiach pôsobil ako mediálny partner, a treba dodať, že bola to práve strana SMER-SSD, ktorá prispela finančne na vznik búst Dr. Vladimíra Clementisa a spisovateľa Vladimíra Mináča. Ako vnímate tieto osobnosti a aké sú reakcie na samotnú ročenku DAV DVA? 

Ročenku DAV DVA vnímam a oceňujem ako dôležitý príspevok k slovenskej intelektuálnej a politickej diskusii. Platforma DAV DVA sa venuje na svojich stranách hlbokým a kritickým reflexiám, ktoré nadväzujú na tradíciu slovenského ľavicového myslenia, ktoré stelesňujú osobnosti ako Vladimír Clementis a Vladimír Mináč. Ako strana, ktorá dlhodobo obhajuje sociálny štát, suverenitu Slovenskej republiky a dôstojnosť obyčajného človeka, ako dlhoročný člen SMERu-SSD vnímam túto ročenku ako prirodzeného spojenca v kultúrno-hodnotovom zápase, ktorý sa dnes vedie v celej Európe. Navyše, pridaná hodnota a prínos ročenky DAV DVA sú oveľa dôležitejšie aj v týchto časoch, keď mainstreamové médiá a minimálne aj časť akademického priestoru systematicky marginalizujú, alebo až ignorujú témy sociálnej spravodlivosti, národnej identity či historickej pamäte.

Pokiaľ ide o môj osobný pohľad obe spomínané osobnosti, hoc oceňujem a vážim si aj prínos Vladimíra Mináča, významného slovenského spisovateľa, esejistu a mysliteľa, známeho svojou obranou národnej identity a kritikou konzumnej spoločnosti, ako politikovi, ktorý má blízko k zahraničnej politike, mi je bližší Vladimír Clementis. Výrazná postava povojnovej československej zahraničnej politiky, diplomat, právnik a publicista sa stal v 50. rokoch obeťou politických procesov, čo z neho robí symbol nespravodlivosti komunistických čistiek, ale aj tragickej irónie dejín.

2. V DAV DVA vysoko vítame zahraničnú politiku štyroch svetových strán. Je to rozhodne z hľadiska budúcnosti perspektívnejšia koncepcia, než čistý extrémny eurocentrizmus, ktorý má navyše v poslednom čase až šovinistický charakter voči národom východu (či už je to Rusko, Čína alebo Vietnam, eurocentricky zmýšľajúci ľudia sa vyslovene nad tieto národy nadraďujú a ponižujú ich, pričom kolektívny západ prezentujú ako ten demokratický a morálnejší, hoc im absolútne nevadí, že sa v poslednom čase diskriminujú politici len z politických dôvodov ako to bolo napr. v prípade Rumunska). DAV DVA nadviazal spoluprácu na kultúrnej a mediálnej úrovni s Kubou a Kazachstanom. Naša redaktorka Lucia Hubinská je na štúdijnom pobyte v Číne. Všimol som si, že aj vy aktívne propagujete politiku štyroch svetových strán. Veď mimochodom, bol to davista Laco Novomeský, ktorý zdôrazňoval, že Slovensko musí byť mostom medzi východom a západom, nemôže byť ani úplne pro-východné, ani úplne pro-západné. Rovnako to na druhej strane vnímal aj Ján Pavol II. Obávam sa však toho, že všetky tieto iniciatívy by mohla úplne negovať budúca možná opozičná vláda. Dá sa nejakým spôsobom dosiahnuť, že táto kontinuita mierovej politiky pretrvá aj v prípade, že by sa dostala k moci iná vláda? 

Z môjho pohľadu je koncepcia zahraničnej politiky „na štyri svetové strany“ jednoznačne pre štát akým je Slovenská republika správna a efektívna ako nástroj posilňovania našej národnej suverenity. Je to rozumná a vyvážená cesta, ktorá umožňuje Slovensku ako malému štátu (rozlohou i počtom obyvateľov) obstáť bez statusu vazala voči veľmociam. Presne v duchu myšlienok Ladislava Novomeského, inak priameho účastníka Slovenského národného povstania, aby Slovensko plnilo úlohu mosta medzi východom a západom. Áno, tak ako naznačujete vo vašej otázke, opozícia tieto naše snahy dlhodobo zosmiešňuje a útočí proti nim. A nás v SMERe-SSD označujú, myslím najmä na politikov Progresívneho Slovenska, za stranu vojny. Bez hanby, bez štipky sebareflexie tak robia tí, ktorí pri hodnotení vývoja situácie na Ukrajine o slovo mier ani nezakopnú. Rovnako ani o to konštatovanie, že Ukrajina by sa mala vzdať ambícií vstúpiť do NATO, čo je jedným z primárnych dôvodov konfliktu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. No a o dvojakom metri progresívcov ani nehovoriac. Ak vnímajú (a tu sa napriek príčinám vojny, ktoré my na rozdiel od PS vidíme, zhodneme) vojenskú agresiu Ruskej federácie na Ukrajine ako porušenie medzinárodného práva, prečo s rovnakým metrom nepristupujú k USA či Izraelu? Či tieto dve jadrové veľmoci môžu bombardovať hocikoho, kedy sa im zachce? Či Izrael môže viesť útok na pásmo Gazy takým spôsobom, že ju ide vyhladiť z povrchu zemského a ľudské obete sú pre nich možno len štatistikou? Takto sa posilňuje dôvera v medzinárodné právo? Budem úprimný, keď poviem, že mám obavu, že kontinuita našej mierovej politiky v prípade zmeny vlády po najbližších parlamentných voľbách nepretrvá a v stranách Progresívne Slovensko, Sas, ale aj Hnutie Slovensko začnú hrať aj v medzinárodnej politike prvé husle vojnoví jastrabi. A to bude pre Slovensko cesta do pekla.

3. Matica slovenská odhalila minulý rok busty dvom významným ľavicovým osobnostiam. Už obnovený DAV DVA bol pri tom. Bol to sociálny demokrat s európskym presahom Ivan Horváth a ľavicový intelektuál Ladislav Novomeský. Pri odhaľovaní boli aj poslanci SMERu a HLASu Bartek, Plevíková, minister Blanár či europoslanec Ondruš. Ako vnímate tieto osobnosti, sú pre vás z hľadiska zahraničnej politiky inšpiratívni?

Ivan Horváth a Ladislav Novomeský predstavujú dva významné piliere slovenskej ľavicovej tradície, síce každý z nich iným spôsobom, ale s presahom ďaleko za hranice svojej doby. Ivan Horváth najmä ako výnimočný sociálny demokrat európskeho typu, kultivovaný diplomat, literát a mysliteľ. Ivan Horváth chápal, že zahraničná politika malého národa musí byť založená okrem dôstojnosti a kultúry najmä na presvedčivej argumentácii. Jeho pôsobenie v medzivojnovom diplomatickom zbore svedčí o tom, že pre neho predstavovali európske hodnoty nie floskulu, ale osobnú výbavu. Na druhej strane, Ladislav Novomeský je pre mňa stelesnením intelektuála, ktorý nezabúdal na ľudí. Bol nielen básnikom, publicistom, politikom, ale vždy zostával človekom, ktorý vedel spájať národné a sociálne. Oslovila ma aj jeho vízia zahraničnej politiky povojnového štátu, obsiahnutá v hodnotách ako sú solidarita medzi národmi, kultúrna emancipácia a boj proti imperializmu v akejkoľvek podobe. Aj keď sa ocitol v konflikte so systémom, ktorému slúžil, zachoval si vnútornú integritu. Zachoval by sme sa v jeho situácii rovnako aj my?

POZRI AJ: Matica slovenská, ASA a Spoločnosť Ladislava Novomeského zorganizovali veľké podujatie k 120-ročniciam Ladislava Novomeského a Ivana Horvátha

4. Ako vnímate odkaz medzivojnovej generácie DAVu pre dnešok?

DAV – to nebola len literárna skupina, ale generácia mladých ľudí, ktorí sa snažili o etickú premenu spoločnosti. Generácia DAV-u bola výnimočná tým, že nechápala ľavicovosť len ako politickú príslušnosť, ale najmä ako kultúrnu a morálnu výzvu. Clementis, Novomeský, Husák (v mladosti), Poničan a ďalší, ich zápas bol zápasom o rovnováhu medzi modernou európskou intelektuálnou scénou a slovenskou realitou, zápasom o dôstojnosť človeka, o právo byť moderný aj slovenský, sociálne spravodlivý aj kultúrne autonómny. Ich odkaz pre dnešok spočíva najmä v troch pilieroch – prvým je odvaha myslieť inak, druhým prepojenie kultúry a politiky a tretím solidarita ako princíp. Už spomínaná snaha o etickú premenu spoločnosti je živým odkazom, ktorý nestráca na aktuálnosti ani v tejto dobe, keď sa opäť otvárajú základné otázky: čo je spravodlivé, čo je slobodné, a čo znamená byť súčasťou kultúrneho a politického spoločenstva.

5. Je možné presadiť v rámci súčasného spoločensko-ekonomického systému aspoň do nejakej miery ekonomickú a potravinovú sebestačnosť? Podarí sa v budúcnosti znova stavať štátne podniky a podporovať družstevníctvo alebo je to v rámci tohto systému nemožné?

Táto otázka sa týka otázka sa týka veľmi dôležitej a komplexnej témy, a síce ekonomickej a potravinovej sebestačnosti v kontexte súčasného kapitalistického, často globalizovaného a neoliberálne orientovaného systému.Nazdávam sa, že hoc úplná sebestačnosť je v rámci globalizovaného kapitalizmu takmer nereálna, aspoň čiastočnú ekonomickú a potravinovú sebestačnosť je možné dosiahnuť aj v súčasnom systéme. Vyžaduje si to však silnú politickú vôľu, verejnú podporu a strategické plánovanie. Pokiaľ ide o obnovu štátnych podnikov a družstevníctva, tu to tiež úplne nevylučujem, ale určite nie ako návrat k minulému modelu. Skôr ako modernizovanú formu „demokratickej ekonomiky“, ktorá kombinuje verejné vlastníctvo, komunitnú kontrolu a sociálnu a ekologickú zodpovednosť. Štát by si mal uchovať väčšinu aj v strategických podnikoch, najmä pokiaľ ide o energetiku.

6. Sme takmer spolurodáci. Vy ste z okolia Zlatých Moraviec, ja z okolia Nových Zámkov. V týchto dvoch mestách fungovali fabriky Calex a Elektrosvit. Išlo o mimoriadne úspešné projekty, ktoré žiaľ zničila ekonomická transformácia po roku 1989. Myslíte, že by bolo možné dosiahnuť na Slovensku vznik podobných fabrík, ktoré by napr. rozširovali svietidlá alebo práčky do celého sveta alebo aspoň Európy?

Áno, vznik podobných fabrík technicky aj ľudsky je možný. Slovensko stále má kvalifikovanú pracovnú silu (aj keď tá nám čoraz častejšie odchádza za hranice), technické školy a výskumné ústavy, ktoré by sa dali prepojiť s výrobou, dlhú tradíciu elektrotechnického a strojárskeho priemyslu a tiež logistickú výhodu v srdci Európy. Slovensko môže mať znova vlastné fabriky, ktoré budú nielen montovať, ale vyrábať, vyvíjať a exportovať. Ale musíme zmeniť ekonomickú filozofiu od pasívnej závislosti k aktívnej tvorbe, veriť si, že dokážeme byť nielen lacnou pracovnou silou, ale aj výrobným lídrom a prelomiť dogmu, že „štát nemá podnikať“. Štát totiž má právo, a povinnosť, starať sa o strategické odvetvia a podporovať domáci priemysel.

7. Aký je Váš odkaz čitateľom DAV DVA?

Žijeme v dobe, keď mocenské elity presadzujú svoje záujmy čoraz častejšie na úkor bežných ľudí – a či už ide o ekonomické rozhodnutia, zahraničnú politiku alebo otázky mieru a vojny, čoraz viac vidíme, ako sa pravda potláča a nahrádza propagandou.

Slovenská republika má právo na vlastnú nezávislú zahraničnú politiku, založenú na mierovej diplomacii, rovnováhe medzi Východom a Západom a na dôslednej ochrane národných záujmov. Sme súčasťou Európy, ale nie sme povinní bezvýhradne prijímať diktát nadnárodných štruktúr, ktoré často nerešpektujú vôľu národných parlamentov ani záujmy obyčajných ľudí.

Je čas, aby sa slovenská politika opäť obrátila k sociálnej spravodlivosti, ekonomickej suverenite a ochrane domácej produkcie. Nie sme kolóniou, nie sme guberniou, sme samostatný štát, ktorý si zaslúži rešpekt.

Ďakujem pekne v mene redakcie za Váš čas a zaujímavé odpovede.

Celý rozhovor je na DAV DVA.