ondrejgorod

DAV DVA vznikol v roku 2016, takže budúci rok to bude presne 10 rokov od vzniku. Zanikol prakticky v roku 2020, keď sa pôvodne transformoval na VECI VEREJNÉ. Treba pri tejto príležitosti povedať, že v skutočnosti sa projekt VECI VEREJNÉ ideovo, poslaním a v podstate všetkým vzdialil od toho, prečo vznikol DAV DVA. DAV DVA bol obnovený až po roku 2024, kedy prišiel čas na očistenie značky. Čo presne sa stalo v roku 2020, resp. medzi rokmi 2020 až 2024? Vzhľadom na nedávne útoky Nadácie Zastavme korupciu je nutné čitateľom bližšie priblížiť, čo sa vlastne stalo, ale aj dejiny DAVu DVA.

VZNIK DAV DVA

DAV DVA vznikol v roku 2016 s cieľom nadviazania na davistickú medzivojnovú generáciu v kontexte 21. storočia, ktorú tvorili Novomeský, Clementis, Poničan, Sirácky, Okáli, Urx, Tomášik-Dumín, Szántó, Jilemnický, neskôr aj Husák, Chorváth, Bagar; graficky mu napomohli Fulla a Galanda. Ľavicový think-tank DAV DVA vznikol s cieľom prepojenia ľavicovej kultúry, politiky a občianskeho diania. Bol oficiálne zaregistrovaný na ministerstve, rovnako ako aj časopis.

Skupina počas prvých štyroch rokov existencie organizovala konferencie, diskusie, vydávala e-knihy, založila internetovú knižnicu, zdigitalizovali pôvodný DAV, no najmä písala články k témam sociálnej spravodlivosti, rovnosti, občianskych a sociálnych práv, ekológie, asistovali pri budovaní kooperatív a samosprávnych projektov či aktivít spojených s ochranou životného prostredia a kultúrneho dedičstva. K hlavným a najviac frekventovaným autorom DAV DVA, resp. jadro komunity tvorili Klimek, Perný, Bóka, Diczházy a do istého času aj Kopilec, v druhej vlne taktiež Valovičová, Kotrádyová, Klenko, Blaha, Burgan, Janošovský, Ondriaš, Michelko, Jánošík, Melicher, Daněk, Demovič, Jesenský a medzi novších možno zaradiť Hubinskú, Cvikloviča či Deáka. K takpovediac exklúzivnym autorom, ktorí dali súhlas na publikovanie svojich textov/poskytli rozhovory možno zaradiť autority ako doktori, docenti a profesori ako Sťahel, Fábry, Chmelár, Hohoš, Manda, Muránsky, Ondrovič, Višňovský, Sipko, Skála, Hraško, Forsthoffer či dokonca Ján Keller či Ilona Švihlíková.

Slovenská vedkyňa, politologička Jana Sivičeková (v tom čase pôsobiaca na ÚPV SAV) na konferencii o DAVe a súčasnosti porovnala súčasný a medzivojnový DAV. Účastníčka konferencie z organizácie KSM porovnala medzivojnový a súčasný DAV nasledovne:

Davisté první generace pracovali v podmínkách kapitalismu bez předchozí zkušenosti obyvatelstva se socialismem, zatímco dnešní davisté působí ve společnosti s tuto zkušeností. V mnohých ohledech se však práce obou generací podobá.

Rozdielov je však viacero. Kým pôvodné čísla medzivojnového DAVu sa vyznačovali revolučnou, anti-tradicionalistickou resp. ku konzervativizmu kritickou orientáciou, neskoršie čísla medzivojnového DAVu už hľadali kompromis medzi tradíciou a modernou, čo vyvrcholilo vytvorením novej syntézy, ktorá sa prejavila v trenčiansko-teplickom kongrese, neskôr v kultúrnej politike Vianočnej dohody, ideovej základne SNP či v Košickom vládnom programe, ktorý viedol cez dlhú pauzu temných päťdesiatych rokov až presadeniu federácie a obnoveniu modernistickej orientácie. Napokon sa davisti stali súčasťou vedenia najstaršej slovenskej kultúrnej ustanovizne Matice slovenskej (Novomeský ako predseda, Okáli ako podpredseda). Pôvodný DAV bol značne ovplyvnený marxizmom, neskôr autori inklinovali k titoizmu a všeslovansky orientovanému socializmu.

Nový DAV, resp. DAV DVA začínal na platforme kritiky súdobého kapitalizmu, podpore ekonomickej demokracie (Schwieckart), participatívnej ekonomiky (Albert), kooperativizmu/družstevníctva, samosprávnych foriem demokratického socializmu (Tito), ale nachádzal určitú zhodu resp. nadväznosť či inšpirácie (viď recenzie v printovom DAV DVA) aj s futuristicko-utopickými víziami projektu Venus (Fresco) a niektorými komunitaristickými, antiglobalistickými, neo a post-marxistickými teóriami a autormi (Jameson, Žižek, Althusser, Badiou, Hauser, Bondy, Greaber, Peffer, Giles, Walzer, Sandel, Roemer, Cohen, Wallerstein, Cockshott, Cottrell, Robinson, Hardt a Negri, Chomsky, Hobsbawn, Kleinová a i.). Čo sa týka inšpiráciami klasikmi marxizmu (Marx, Engels, Lenin atď.) či teoretikov frankfurtskej školy (Adorno, Horkheimer, Benjamin, Fromm, Habermas), tak isté inšpirácie sú aj v tejto sfére, najmä u starších prispievateľov Janošovského, Hohoša, Mandu či Ondriaša (prefiltrovať, čo je z týchto teórií ešte aktuálne sa redakcia pokúsila pri príležitosti storočnice VOSR, ale aj pri kritickej interpretácii frankfurtskej a birminghamskej školy, napr. v prípade Fromma tiež inšpirácie kresťanským socializmom či Benjaminovou filozofia dejín). Taktiež davistov inšpirujú utopisti (Owen, Saint-Simon, Fourier, Cabet, Bolzano), vznikol tiež samostatný seriál o dejinách utopizmu. DAV DVA sa podobne ako pôvodný DAV síce marxizmom inšpiroval, tieto inšpirácie však nevykladal ako nekritické adorovanie, ale skôr tvorivé podnety pre nové teórie. Dôkazom sú napríklad aj texty o kresťanskom socializme, ekonomickej demokracii, projekte Venus, čínskej spoločenskej formácii, titoizme, castrizme, bolivarizme, Kaddafiho modele či demokratickom samosprávnom socializme, ktoré sú v rozpore s dogmatickým marxizmom.

Neskôr do svojho portfólia doplnil aj etatistické prvky, napr. prehlásenie o potrebe znárodňovania strategických podnikov, riešenie bytovej otázky či problematiku základného príjmu. DAV DVA sa však predovšetkým hlási k filozofii a politike pôvodných DAVistov (Novomeský, Clementis, Poničan, Okáli, Husák, Chorváth) v tej forme, ako sa vyvinula, a ako na ňu nadviazali napr. Mináč (filozofia dejín založená na pacifizme a sociálnej spravodlivosti, jeho praktické pôsobenie v Matici slovenskej, kde vytváral ostrov slobodného myslenia) a Válek (podpora modernej slovenskej kultúry, stieranie rozdielov medzi mestom a dedinou, realizácia Novomeského plánu modernizácie, kultúrneho napredovania a vzdelávania Slovenska).

DAV DVA je hodnotovo principiálne humanistický, pacifistický (kritika NATO, odpor proti vojne), ľavicový a vlastenecký (MANIFEST MINÁČOVSKEJ ĽAVICE), antifašistický (podporuje podujatia SZPB, Inštitútu ASA a Klubu Nového Slova), v umeleckej sfére sa hlási ku konceptu národnej neomoderny. Je kritický voči imperializmu, neoliberálnej forme globalizácie, odmieta šírenie šovinizmu voči neeurópskym národom, je v podstate aj v súlade so súčasnou vládnou politikou štyroch svetových strán, teda proti europocentrizmu. Na rozdiel od pôvodného DAVu hľadá evolučné a demokratické cesty k sociálne spravodlivej spoločnosti. Taktiež nehľadá príčinu problémov v tradícii/konzervativizme, ale poučený vývojom medzivojnového DAVu hľadá most medzi tradíciou, ľudovosťou a modernou, rovnako v kultúrnej oblasti most medzi východom a západom. DAV DVA je tvrdo kritický voči postmodernej, tzv. liberálnej ľavici, globalisticko-kozmpolitnej ľavici či „bruselskej ľavici“, ktorá pod falošnou zámienkou ochrany menšín v súlade s ideológiou „open society“ podporuje cenzúru (woke, cancel culture) a odmieta sa zaoberať skutočnými sociálnymi problémami.

Pätcípa hviezda v logu DAV DVA značí tiež jasné prihlásenie sa k medzinárodnej spolupráci, teda k internacionalizmu (v praxi to dokazuje napr. poskytnutie priestoru pre rozhovor kubánskemu veľvyslancovi). Nie však v takej podobe, ako bol zneužitý marxisticko-leninskými deformáciami v štýle „dělník nemá vlast“, ale naopak, v kontexte vzájomnej spolupráce a rešpektu národných kultúr, ktoré by sa mali vzájomne poznávať a spolupracovať s cieľom nastolenia mierového spoločenstva na planéte Zem, tak ako o tom písali osobnosti ako Novomeský, Štúr, Komenský či Šafárik a Kollár.

V čase konferencie, ktorá porovnávala DAV a DAV DVA, sa k DAV DVA prihlásila aj vzdialená neter Novomeského Beata Novomeská a prihlásil sa aj syn pôvodného davistu Daniela Okáliho Ivan Okáli:

Svet sa v mnohom zmenil, ale v mnohom zostal rovnaký ako v 20. a 30. rokoch 20. storočia, aj dnes je ten svet rozdelený na ľudí, ktorí majú moc a bohatstvo. Na druhej strane sú ľudia, ktorí týmito statkami nedisponujú a som veľmi rád, že sú tu mladí ľudia, ktorí chcú tieto témy riešiť.

Skupina sa tiež zviditeľnila participáciou na klipe Elánu (s textom Juraja Soviara) názvom Z tričiek zúri Che Guevarra (dnes má takmer 100 tisíc zhliadnutí) a časť aj na klipe Bulvárne krysy, ktorý poukazoval na špinavé praktiky slovenských liberálnych novinárov.

AKTIVITY DAV DVA

Počas štyroch rokov došlo k tektonickým ideologickým zlomom v rámci intelektuálnej skupiny. Projekt vznikol na pôde iniciatívy za Ekonomickú demokraciu, ktorú inicioval David Diczházy s cieľom propagovať idey ekonomickej demokracie, kooperativizmu a sociálneho podnikania. V druhom rade to bol aj výstup jednotlivcov, ktorí predtým pôsobili v politickej anti-kapitalistickej a ľavicovej strane Vzdor, ktorá mala (podotýkame, že v tom čase) podobné ideové piliere ako DAV DVA. Do projektu sa načas zapojila aj skupina techno-utopistov z projektu Venus, ale aj niektorí starší socialisticky orientovaní akademici a politici ako napr. marxistickí filozofi doc. Manda, Hohoš, politik a vedec Karol Ondriaš či posledný predseda SZM a priateľ Gustáva Husáka a Egona Bondyho Juraj Janošovský. Ešte pred samotným vznikom sa jednotliví členovia angažovali v kritike imperializmu a militarizmu NATO (zúčastnili sa bojkotu amerického konvoja, anti-NATO protestov atď.), postavili sa proti búraniu PKO a tvrdo kritizovali pravicovú neoliberálnu politiku. Taktiež sa stala pomyselným laboratóriom pre vznik projektu DAV DVA aj facebooková skupina Ľavicové spektrum (skupina na sociálnych sieťach združujúca rôznorodé typy ľavičiarov; pre možnú cenzúru zo strany sociálnej siete Facebook bola neskôr pozastavená). 

KONFERENCIE, ALE AJ PROTESTY A MANIFESTY

Po vytvorení nultého čísla ročenky, a po ustálení sa skupina rozhodla vytvoriť web a časopis. Do skupiny sa postupne pripájali spisovatelia, filozofi, právnici, sociológovia, ekonómovia, umelci, žurnalisti, aktivisti atď. Na rozdiel od medzivojnového DAVu však vedci jasne prevažovali nad literátmi. Noví davisti alebo neodavisti usilovali počas prvých štyroch rokov o inštitucionálne zastrešenie ľavicovej a národno-ľavicovej inteligencie s cieľom prepojiť teóriu a prax (podpora družstevnícva, komunitarizmu a commons/commonizmu (knižnica vecí, voľne softvéry, zdieľanie voľných diel), riešenie bytovej otázky, potravinovej sebestačnosti a mieru). Už v začiatkoch zorganizovali dve konferencie. Prvá k téme alternatívam pre 21. storočie, ku téme globálneho kapitalizmu, neskôr tiež ku kooperativizmu ako alternatíve.

Neodavisti aktívne podporili počas svojej existencie petíciu OZ KOVO za ústavne zakotvený odchod do dôchodku, ktorý bol napokon aj schválený vládou. Ešte v roku 2016 sa aktívne zapojili do prvej celoslovenskej konferencie za obnovu poľnohospodárstva. V roku 2019 sa zúčastnili konferencie o. z. Slavica na počesť zakladateľa družstevníctva Samuela Jurkoviča v Sobotišti, ale aj konferencie o. z. Ceres o lokálnej ekonomike v Brne. V Košiciach vznikla komunitná knižnica, kníhkupectvo INLIBRI a Inštitút sociálnych práv. V roku 2018 vydali Oravské memorandum, v roku 2019 z Trenčína Telegram do DAVOSU a napokon zorganizovali konferenciu k historickému DAVu, ktorej sa zúčastnil režisér Zoro Záhon, ako aj Ivan Okáli. V súvislosti s pandémiou COVID-19 vydali prehlásenie za zoštátnenie strategických podnikov ako alternatívu v dobe ekonomickej krízy (voči nemu sa postavil Roman Michelko, čo bol už prvý náznak sporu) a vydali taktiež vyhlásenie k milionárskej dani.

Vydali päť čísel tlačeného periodika DAV DVA plus ročenky, knihu rozhovorov, ale aj e-knihy členov projektu. Digitalizovali tiež pôvodný DAV a mnohé knihy členov pôvodnej skupiny DAV v rámci digitálnej knižnice.

ŠTYRI GENERÁCIE DAV DVA

DAV DVA sa však nevyhol sporom. V podstate vznikli až štyri generácie autorov DAV DVA.

Úplne prvú tvorili zakladatelia Bóka, Klimek, Perný, Janošovský, Kopilec, Michalek a Diczházy. Z nej zostali aktívni iba Klimek, Perný, Diczházy a Janošovský. Príležitostne zaslal recenzie pre spriaznené INLIBRI Tomáš Bóka.

Druhú generáciu tvorili dodatočne prijatí členovia alebo korešpondenti či externí spolupracovníci kulturológ Tomáš Daněk, literárny kritik Matej Barč, aktivista Marek Kancír (horlivý propagátor DAV DVA), ekonóm Adrián Ondrovič (častý hosť konferencií DAV DVA), publicista Marián Klenko, politológ Roman Michelko (pripomíname Nadácii Zastavme korupciu, že sa pridal až v druhej vlne), filozof, politológ, dnes už europoslanec Ľuboš Blaha (dal súhlas na zdieľanie svojich statusov, poskytol tiež rozhovory a vlastné texty), právnik Branislav Fábry, aktivista Ľubomír Jánošík, eko-filozof Richard Sťahel (taktiež DAV DVA zdieľal jeho mimoriadne úspešné spoločensko-kritické statusy, písal do tlačených čísel, poskytol tiež rozhovor), futurológ Ladislav Hohoš, politológ Igor Melicher, vedec Karol Ondriaš, filozof Vladimír Manda, filozof Erik Germuška, historik Ivan Luljak, rusistka Soňa Valovičová, aktivistka Dagmar Gregorová, aktivista Norbert Potočák, moderátor Slobodného vysielača Miroslav Hazucha (hostil členov projektu pravideľne na rozhlasových vlnách), ale aj ďalšie známe, ale aj menej známe mená ako Marián Moravčík, Martin Kráľ, Daniel Marko, spisovateľ Miroslav Majerník, učiteľka Slavomíra Kotrádyová, Michal Dieneš, Pavol Suško, Vladimír Hano, Alex Velitš, Július Forsthoffer, Boris Demovič, Tibor Moravčík, Veronika Hrbáčiková, Gabika Hlivjaková, Angie Oravcová, Pavol Janík, odborárka Monika Uhlerová, Cyril Sekerka, Rastislav Cankov, Iveta Diczházyová, Michal Kravčík, Juraj Hraško, Viera Hurtisová, Tomáš Martinčok, Bojumil Mihálik, Štefan Buchta, Braňo Jurný, spisovateľ Miloš Jesenský, Lucia Burdová, Eugen Mýtnik, Jakub Benech, Milan Krošlák, Tomáš Beník, Július Voskár, Štefan Hronček, Alexej Spevák, Jaroslav Košela, Julian Bosák ml., Juraj Prostinák, Robert Burgan, Peter Hausleitner, Jozef Šolc, grafik Mário Budinský, aktivistka Iveta Hajdová, Martin Malo, novinár Ján Bošanský, Jozef Smatana či Eduard Stančík.

DAV DVA presiahol slovenský kontext, nakoľko sa do neho zapojili aj ľudia z Českej republiky ako Ilona Švihlíková (prispela dokonca do tlačenej revue), Ctirad Musil, Filip Škárecký, Leo Luzar, Aleš Hubert, Pavel Josífek, Josef Skála, Tomáš Vokoun, Michal Mauser, Martin Seidl, Petr Taubinger, Václav Jelínek, Jiří Schmied, Tomáš Koloc, Karel Paňuška, Anna Mikulenková (vychádzame najviac z podpisov pod Oravským memorandom, ale aj článkov či rozhovorov publikovaných na DAV DVA). Taktiež istý čas do DAV DVA prispievali aj autori spojení s projektom Venus okolo Mareka Kopilca, konkrétne Adam Veselovský, Adam Šipkovský, Vladimír Molčányi, Pavol Lupták, Rado Bučko, Boris Figeczký, Martin Rolinka, Marek Jankovič, Marek Juhár, Matej Kotian a ďalší. Táto skupina sa neskôr úplne „vytratila“ resp. odmlčala, ako aj informácie o projekte Venus. Všetky texty publikované v rokoch 2016 a 2017 od spomínaných autorov vyšli v DAVALMANACHu. Našli sa však aj takí, ktorí požiadali o prepis dejín, teda zmazanie ich príspevkov. Ich mená však nehodláme cenzurovať. Tretia vlna sa sformovala viac-menej v rámci východo-slovenského zapojenia, ale aj v kontexte zapojenia Romana Michelka, ktorý prevzal projekt v čase útlmu. Tvorili ju už redaktori vyformovaní už počas transformácie webu, výrazne sa zaktivizovali Deák, Michalčin, ale aj Petruška, Dinka, Kravčík, Riabov, Albert, Števko, Mindár, Hvižďák a iní. V tomto období sa už projekt dostal do krízy, na druhú stranu časť autorov dnes funguje na pomedzí DAV DVA a Denníka VV. Štvrtá generácia sa už týka súčasnosti DAV DVA, k nej sa dostaneme na záver.

Jednota alebo kontinuita prvej a druhej generácie DAV DVA sa rozpadla vtedy, keď sa jedna časť neodavistov priklonila k budovaniu politického hnutia, druhá k platforme pre výmenu ideí, ako tomu bolo od začiatku. Vznikli tak dve sekcie: sekcia pre ekonomickú demokraciu a sekcia pre ľudovú demokraciu. Toto dočasné riešenie konfliktu však napokon aj vyústilo do odchodu niektorých zakladajúcich členov DAV DVA.

VYDAVATEĽSKA ČINNOSŤ

DAV DVA vydal spolu s ročenkou česť čísel časopisu, pričom využili demokratický princíp rotačných redaktorov, inými slovami, časopisy zostavovali lídri projektu na striedačku.

Nulté vytvoril Lukáš Perný a bolo zatiaľ iba akousi kompiláciou textov, ktoré vyprodukovalo slovenské ľavicové spektrum. Prvé číslo s názvom DAV DVA DAV SA DOSTÁVA K SLOVU zostavil profesionálny žurnalista, ktorý predtým pôsobil v časopise GOLDMAN a dlhodobo písal tvrdé kritiky neoliberalizmu Tomáš Bóka a má vyše 60 strán. Číslo otvárajú články Klimeka Trh s konšpiráciami a Vpred k lovcom a zberačom, pokračuje to Janošovského Prosbopisom slovenskému ministerstvu pravdy, kritika open society Bábkoherci od Hausleitnera. Je tu aj výzva k jarnému upratovaniu, čo ukazuje aj ekologický rozmer časopisu a výzva k ekonomickej demokracii. Nasleduje Perného kritický článok o neomarxizme, text Sloboda hovoriť, nie myslieť od Martina Kráľa, Kopilcov článok o projekte Venus, kritika neoliberálneho kapitalizmu (Bóka a Kopilec), Diczházyho článok Vzbura zamestnancov v argentínskom hoteli, Bókov článok o juhoslávskom samosprávnom socializme, Diczházyho článok o družstevníctve, Buchtov článok o zdrojovej ekonomike, Kopilcov článok o rozpore humanizmu a neoliberálneho kapitalizmu, výzva na posielanie textov o sociálnych problémoch bežných ľudí v rámci sekcie Príbehy zo života, kde je text Angie Moravcovej Ja a Felix, Detí ako smetí a -b.kissoov- Život v kabíne. Nasledovali Bókove recenzie na Greenwalda, Kleinovú, Lydona, Graebera, Neilla, Perkinsa a Michelka. Súčasťou boli ukážky z rozhovorov so Sťahelom, Blahom, Galambošom, Hubertom, Jurným, Plančíkom, Moravčíkom, Martinčoka, Alberta, Perdukovi, Krpalom, Hlavačkom, Ondriašovi, Daněkom, Michelkom, Pirošíkom, Ondrejkom, Juhárom, Kotianom a Josífkom. Tieto rozhovory zostavili Perný, Kopilec a Bóka od septembra 2016 do februára 2017.

Druhé číslo DAV DVA zostavil Tomáš Klimek a nesie názov DAV NA DRUHÚ. Otvára ho Ľubica Ševčíková textom Nie je dôležité zúčastniť sa, ale vyhrať o téme potreby novej kultúry pre 21. storočie, pričom odkazuje na Hauserov Manifest radikálneho realizmu, pokračuje Perného fejtón o tom, ako antikomunistickí hipsteri milujú fetiše socializmu, nasleduje Kapitalistická rozprávka Slavomíry Kotrádyovej, rozsiahly Bókov text o Stanfordskom experimente, Klimekova črta na počesť Juraja Soviara obohatený o texty skladieb Juraja Soviara (mimochodom textára Elánu), ďalej text Jany Nemčekovej o Miroslavovi Válkovi, Kotrádyovej text Rozhovor kvetov, Ondrovičov text o boji za spoločenskú spravodlivosť, Klimekova esej o alternatívnych trestoch Keď jazdíme my…, Janošovského fejtón Kto „živí“ fašizmus, text o komunistickej spoločnosti od Roberta Burgana, reklama na Hoptov ÚSVIT, rozhovor s Ladislavom Hohošom, Kopilcov rozsiahly text o odmietnutí kapitalizmu, Janošovského polemika o socialistickej ekonomike, rozhovor s Adriánom Ondrovičom, Hvižďákov text o štrajku vo Wolkswagene, Perného polemika Ako neprežiť v súčasnej zastupiteľskej demokracie alebo Právo na ľudskú dôstojnosť v troch príbehoch, Krošlákov text o Partizánskom v časoch socializmu, Perného bilancia štatistík o ekonomike, kultúre a vzdelávaní v roku 1975 a na záver recenzie Klimeka a Bóku na knihy od Kerecmana, Karminy, Jamesona, Klenka, Perného a Pospěcha. Toľko druhé číslo, ktoré zdobí obraz Cypriána Majerníka.

Tretie číslo s názvom DAVANTGARDA zostavil v Košiciach roku 2017 Lukáš Perný s cieľom vzkriesiť avantgardný a modernistický charakter na stránkach nového DAV DVA. Graficky mu pomohla v čase aj jeho vtedajšia partnerka a grafička Martina Obertová, čo výrazne ovplyvnilo kvalitu grafiky. Uvádza ho úvodník o avantgarde, Valovičovej, Perného a Kotrádyovej básne, pokračuje Michelkov text o angažovanej kinematografii, Nemčekovej text o socialistickom realizme, Kotrádyovej poviedky Zrnko piesku a Moľa, kolážová príloha k slovenskej architektonickej moderne, Košeľov text o DAVe a davistoch, Mandov text o zločinoch komunizmu, Luljakov text o VOSR, Ondriašov text o potrebe zmeny, Kopilcov text o sociálnych výdobytkoch VOSR, Janošovského text 100 rokov, ktoré otriasli svetom, Burganov text o migračnej kríze, Kopilcov text 5 poučení pre zmenu, Moravčíkov text o vlastníctve, Janšovského text o ľavicových hodnotách, Demovičov text Ostatné ploty, Klimekova odpoveď na projekt Karmina (Mináč, všetko je ináč), ktorý neskôr po rokoch inšpiroval k MANIFESTU MINÁČOVSKEJ ĽAVICE, Jánošíkov kritický text o zisku v zdravotníctve, Diczházyho text o alternatívach v systéme, ďalej rozhovory s Jánom Šlaukom, Branislavom Fábrym, Ľubošom Blahom a Richardom Sťahelom, príbehy zo života, bilancia aktivít DAV DVA a mikrorecenzie (Macháček, Blaha, Gilles, Švihlíková a špeciálne v tomto čísle publikácie SNG k téme moderny: Vladimír Dedeček, Nech šije, Prerušená pieseň, Svetlo na hrane).

V roku 2018 vyšlo futuristické číslo DAV DVA, ktoré zostavil Juraj Janošovský pod názvom 2048. Otvára ho Janošovského a Perného sci-fi poviedky UTÓPIA 2148, svet po dystopii 2024, nasledujú básne Valovičovej, Klimekov text o pive (budúcnosť slovenského craftu), Gregorovej básne a maľby, fejtón Mateja Barča Nemôžem mlčať, Klimekova kritika Z*mri pod názvom Zomrieme, ale zostanú po nás siroty; v čísle pribudli úspešné memečká z facebooku DAV DVA (Zobral som si hypotéku na byt v bytovke čo postavili komunisti pre ľudí zadarmo, vytvorila J. Samarasová, získalo 663 zdieľaní a tisíce lajkov), opäť pokračuje v poviedkach Slavomíra Kotrádyová (Culex pipiens, Skrarabeus, Škrtič), ďalej komentár Lucie Burdovej, recenzie na filmy Válek a Kawasakiho ruža, ORAVSKÉ MEMORANDUM, Fábryho článok o potrebe mieru pre 21. storočie, Mandov text Marx a hnutie „za slušné Slovensko“ alebo ALL FOR MARX, Krpalov text Marx a ľavica, pocta Marxovi od Janošovského, Mandov text o Klausovi a marxistoch, Melicherov článok o kresťanskom socializme, Michelkova recenzia filmu Dubček, Ondrovičov text o tom, že ďalší meruôsmy rok už možno nebude, Michelkova a Hohošova vízia roku 2048, Jánošíkov kritický text sprivatizované zdravie, Ondriašov text Zamyslení tankisti, Škvrndov text o katastrofických scenároch, rozhovor s praktickým družstevníkom Michalom Ľuptákom, Perného text o bytovej otázke, Mandov text Armády nezamestnaných, Melicherov text Za hranicami liberálnej demokracie, rozhovory so Štefanom Semancom a Michalom Macháčkom, opäť sekcia príbehy zo života, opäť bilancia aktivít DAV DVA a mikrorecenzie (Blaha, More, Rousseau, Harris, Peffer, Huxley, Mladý Karl Marx, Idiokracia, Ostrov, Black Mirror, The Circle, Transcendencia, Banícky chlebíček, Nesvadbovo, Rada nad zlato, Krásný nový svet, Equilibrium).

Okrem e-kníh členov DAV DVA, almanachu, knihy rozhovorov a ročeniek vyšlo ešte piate číslo DAV DVA PORAZÍ FAŠIZMU SOCIALIZMUS, a to na prelome rokov 2018/2019. Piate číslo, ešte pred vyčíňaním banderovcov, ktorí sú už dnes považovaní mnohí liberálnymi redakciami za vlastenctov a hrdinov, varuje pred fašizmom, pričom ponúka alternatívu v socializme. Zostavila ho Soňa Valovičová na počesť Jána Nálepku. Kotrádyová ho uvádza Červenou čiapočkou II, Tomáš Daněk v ňom píše o komercionalizáci Vianoc, pokračujú Valovičovej básne, text Ctirada Musila o zániku Veľke Moravy, Perného text o Campanellovom Slnečnom štáte, Petruškov text o božom štáte v kontexte kresťanského socializmu, Michelkova recenzia na Colotkové spomienky a recenzia na film Válek, básne Milana Abelovského, Valovičovej článok Fašizmus, varovanie dejín, varovania pred fašizmom z pôvodného DAVu, Melicherove varovanie pred fašizmom, Fábryho bilancia vyčínania banderovcov na Ukrajine, Janošovského článok proti neomarxizmu a článok o retrofašizme, Mandov článok o „boji“ europarlamentu proti fašizmu, Valovičovej článok o vlastenectve, Musilov text o českom fašizme, Blahov text o Husákovi, Valovičovej text o októbri 1944, Ondrovičov text o globálnom otepľovaní, Pirošíkovo oslovenie dôchodcov, Sťahelov text o klimatických problémoch, Ondriašov text o Blahovi, manifest ŽLTÝCH VIEST, o vraždách novinárov na Ukrajine od Michelka, Klimekov text Demokracia ako jazyk, Valovičovej text o Nálepkovi, príbehy zo života, list DAV DVA pre ministerstvo a napokon recenzie (Baurlein, Schweickart, Singer, Daniš, Bacon, Hajko).

Išlo o posledné vydanie DAV DVA ako periodickej tlače. Odvtedy sa DAV DVA ako periodická tlač neobnovil. Vydáva už iba ročenky a prevádzkuje web DAV DVA. Následne vyšli dve ročenky, tretia sa aktuálne (2025) pripravuje. Do ročenky DAV DVA 2020 s titulom ČO ROBIŤ prispeli Kelller, Blaha, Švihlíková, Muránsky, Hauser, Sipko, Manda, Sťahel, Janošovský, Michelko, Uhlerová, Skála, Doubek, Janík, Ondriaš, Fábry, Hraško, Forsthoffer, Ondrovič, Valovičová, Klimek, Petruška, Kravčík, Daněk, Diczházy, Perný, Deák, Melicher, Bóna, Jánošík a Bestro. Obal tvoril motív odkazujúci na prvé číslo DAV z roku 1924.

Zatiaľ posledná ročenka 2021/22 s podtitulom avantgardná revue pre kultúru, umenie a vedy vznikla v kritickom čase transformácie alebo skôr rozdelenia DAV DVA na DAV DVA a VECI VEREJNÉ. Uvádza ho ukážka z knihy Michaela Hausera, je tu rozhovor s Edom Chmelárom, reklama na voľné e-knihy DAV DVA od Daněka, Klimeka, Petrušku, Perného, Valovičovej a Diczházyho recenzované Mariánom Klenkom, Klimekov text o hudbe, ktorá prekonáva kapitalizmus, Michelkov text o Kaddafim a Lýbii, Perného ukážky z neskôr FPU cenzurovanej knihy Parfém, Daněkov text o láske v dobe postmoderny a hypermoderny, Blahov text o Guevarovi a José Mártym, text Škvrndu ml. o americkom komunizme, výzva na záchranu Istropolisu, Ondrovičov text o ekonomickej vede, poézia R. Grečnej, Velitšov text o socialistickom zdravotníctve, Mandov text o príčinách pádu socializmu, Hohošov fejtón Správa o stave magoristanu, vyhlásenie na podporu Kuby, Michelkov text o nepodmienenom príjme, rozhovor s Karolon Ondriašom o Číne, Barčove literárno-kritické texty o Jankovi Kráľovi a Fraňovi Kráľovi, Hohošov text o geopolitike, Valovičovej básne, Gregorovej text o roku 1968, Janošovského odpoveď na Fulcherovu knihu Kapitalizmus, text Pavla Dinku Tri strachy, tri pokušenia, tri nádeje, Cviklovičov text o skúsenostiach so slovenskou ľavicou, Petruškova poviedka „Tak stavjame Ameriku!“, Velitšov text o železničnej doprave, rozhovor Alberta s Hrdličkom, Jesenského text o Spartakovom povstaní, ďalšie články a na záver recenzie.

AKO TO BOLO POČAS KRÍZY

Zmena nastala v roku 2020, kedy vznikla z iniciatívy Romana Michelka idea rozšíriť DAV DVA o spravodajstvo a transformovať ho z názorového/esejisticko-kultúrneho na spravodajsko-názorový portál. Unavení a v tom čase aj vyhorení zakladajúci členovia DAV DVA súhlasili a odovzdali Michelkovi kľúče od DAV DVA, čo spätne hodnotia ako chybu, ktorá viedla k rozvratu a rozkladu celého projektu. Idea postupne začala vznikať v roku 2019 s cieľom vyvážiť hlavno-prúdové zaujaté spravodajstvo. Myšlienka to bola dobrá, avšak nebola dobre realizovaná. Predstava pôvodných zakladateľov sa radikálne vzdialila od reformátora portálu, prebehlo niekoľko redakčných porád a ostrých sporov, kde bolo nové vedenie dlhodobo kritizované pre bulvárny alebo inými slovami až príliš do očí prvoplánovo tendenčný a marketingový obsah. Portál síce dosiahol vysoké čísla, no riešil najmä spory medzi politikmi koalície a opozície, politický bulvár či ako akýsi voľný blog pre politikov, ktorí tu prezentovali svoje názory. Najmä však samotný Roman Michelko, ktorý si z DAV DVA urobil self-promo projekt. Došlo tiež k zásahu do priamo-demokratického princípu vychádzajúceho z anarcho-komunistických, teda samosprávnych základov DAV DVA, čo bolo priame hlasovanie členov o zásadných problémoch DAVu. Po zmene názvu na VECI VEREJNÉ prišlo niekoľko mailov s odhlásením odberu DAV DVA, čo iba potvrdzuje, že čitatelia sa nestotožnili so zmenou názvu a zámeru projektu.

Nakoľko stará a nová redakcia nechcela dôjsť do situácie, aby sa špinavé prádlo pralo na verejnosti a nahrala tým liberálom a progresívcom k triešteniu (najmä v čase hrôzovlády Matoviča a Hegera, covidovej dobe a dobe cenzúry), rozhodli sa ku kompromisu, teda premenovaniu portálu na VECI VEREJNÉ, čo bola značka pod ktorou Roman Michelko fungoval na svojom Youtube.

DAV DVA mal následne slúžiť ako okyptená akási kultúrna príloha tohto portálu. Obe strany si teda načas podali ruku s tým, že vznikla aj ROČENKA DAV DVA 2020/21, ktorej obsahom boli články starej, aj novej redakcie. Vzhľadom na to, že sa obsah VECÍ VEREJNÝCH stále viac a viac vzďaľoval od ľavicového obsahu a čoraz viac približoval skôr k národnej pravici, taktiež sa stránka až priveľmi angažovala v osobnej politickej kampani Romana Michelka a SNS, spolupráca postupne utíchla a to až natoľko, že prakticky zanikla.

BEZ DAVU DVA

Web davdva.sk v priebehu ďalších rokov nebol zrušený, no články na stránke pribúdali iba sporadicky (napr. v čase keď vznikali rôzne antikampane voči projektu (útoky Esetu Gerulata, citácie inkvizítorov s cieľom diskreditovať značku atď.) alebo sa udialo v kultúre niečo, čo priamo súviselo s medzivojnovými davistami). Práve aktivity, ktoré pripomínajú pôvodný DAV boli stimulom k obnoveniu DAV DVA, ako portálu, ktorý by opäť šíril odkaz davistov, očistený od príliš prvo-plánovo stranícko-marketingových článkov, aké sa vyskytovali na stránke VECI VEREJNÉ.

V roku 2024 došlo k sporu medzi Romanom Michelkom a redakciu VECÍ VEREJNÝCH, čo viedlo k jej rozdeleniu. Pôvodné VECI VEREJNÉ, resp. táto redakcia, resp. to, čo z nej zostalo, sa následne premenovala na DENNÍK VV, Roman Michelko ďalej pokračoval v činnosti s Micahelou Gánovskou pod značkou VECI VEREJNÉ. Tento stav sa ukončil v stave, keď sa Dávid Diczházy stal štatutárom obnoveného o. z. DAV DVA. To umožnilo aj obnovenie a očistenie značky DAV DVA. 

MANIFESTY MINÁČOVSKEJ ĽAVICE A NÁRODNEJ NEOMODERNY A ROČENKA DAV DVA

V roku 2024 vznikol na troskách pozastaveného DAV DVA obnovený portál. Prvým stimulom bolo vydanie MANIFESTU MINÁČOVSKEJ ĽAVICE, v ktorom sa iniciátori prihlásili k národnej ľavici, neskôr MANIFEST NÁRODNEJ NEOMODERNY.

Ak hovoríme o štvrtej generácii DAV DVA, tak ide o DAV DVA obnovený v roku 2024, patria sem napr. Lucia Hubinská, Richard Cviklovič, Lukáš Vávra, Dana Repová, ale aj niektorí spisovatelia z Klubu Nového Slova, Inštitútu ASA, Matice slovenskej ako Peter Schvantner, Radoslav Žgrada, Ingrid Majeríková či sám predseda MS Marián Gešper, Ladislav Skrak, ale aj Gabriela Rothmayerová, Eduard Chmelár, Svetozár Krno, Dalimír Hajko, Stanislava Moyšová, František Škvrnda ml., Remi Kloss, Peter Tollarovič, Emil Višňovský, Peter Tollarovič a iní. Fotografie pre portál dodáva aj Branislav Balogh a Ladislav Skrak. Výraznou podporou boli rozhovory s poprednými osobnosťami Matice slovenskej, veľvyslancom Kubánskej republiky, propagátorkou družstevníctva Zuzanou Lukáčovou, ale súhlas so zverejnením poézie Lidky Žakovej, Tatiany Juríkovej či Jana Baculáková.

Veľkým podujatím roka 2024 bol odohalenie búst LADISLAVA NOVOMESKÉHO a IVANA HORVÁTHA, ako aj výstava k 80. výročiu SNP na pôde MK SR. Hlavným aktom obnovy je avizované vydanie novej ročenky DAV DVA 2024/25.