Vždy sme vo všetkom najhorší – aspoň tomu máme veriť. Západ je vraj vzorom, ktorého sa musíme bezpodmienečne pridŕžať. Slovensko, nemá mať vlastnú hodnotu, len prázdnu túžbu patriť tam, kde je údajne „lepšie“. Ale čo na tom, že v USA ľudia jasajú nad vraždou riaditeľa súkromnej zdravotnej poisťovne, ktorého vnímali ako symbol systému, ktorý im odopiera základné ľudské právo na zdravotnú starostlivosť? Čo na tom, že v Británii sa jeden z kedysi najlepších vzdelávacích systémov rozkladá pod tlakom neoliberalizácie a postupne pripomína pyramídovú schému? Alebo že státisíce ľudí si tam nemôžu dovoliť vykurovať svoje domovy, pretože ceny energií ich tlačia na pokraj existenčného kolapsu? Mohla by som pokračovať- rozumiete mi. Napriek týmto realitám máme mať ale stále pocit, že Slovensko je len akýsi vzdialený ostrov, izolovaný od „civilizácie“, celkom nezávislý od systému pre ktorý pracuje a za všetko zlé v našej krajine môže jedine Fico.
Tento naratív má svojich horlivých obhajcov – opozíciu, ktorá skôr pripomína piatu kolónu lojálnu Washingtonu a Bruselu než politickú silu hájacu záujmy vlastného národa. Ich úlohou je udržiavať Slovensko v súlade s plánmi západných mocností, a každú odchýlku od tohto smerovania okamžite označiť za „zlo“. Ale nie za také, ktoré by mohlo ublížiť ľuďom – to je nepodstatné. Ide o „zlo“, ktoré by mohlo ohroziť samotný systém. A keď im niekto vytkne, že zastupujú zahraničné záujmy viac než slovenské, vytiahnu zo skríň slovenské vlajky, postavia sa na námestia, spievajú hymnu (nepýtajte sa ktorú) a pustia si aj Karla Kryla. Slovensko si „nedáme“!…musí predsa slúžiť Západu. Buď ticho, Michal, mikrofóny sú zapnuté!
Francúzsky filozof Guy Debord poukázal na to, že moderná (ne)demokracia potrebuje nepriateľa, aby si zachovala svoju legitimitu. Tento nepriateľ sa mení podľa potrieb systému – včera to bol komunizmus, potom terorizmus, dnes sú to autoritárske režimy alebo jednotlivci ako Putin, Fico, či Trump. Korporátne médiá a Západné politické elity ich vykresľujú ako démonov, ktorí chcú povaliť našu “civilizáciu” ako ju poznáme. Účel je však len odviesť pozornosť od reálnych problémov. Všetko sa totiž musí zdať lepšie a prijateľnejšie v porovnaní s “monštrami”, ktoré tento systém nielenže vytvoril, ale ich hlavne potrebuje. Často sa preto či zamýšľam skutočne chcú poraziť týchto „nepriateľov” a ak by sa im ich raz aj podarilo zbaviť akoby potom zakryli svoju neschopnosť ponúknuť alternatívu? Bez nepriateľov by zostala už len prázdnota.
Čítajte viac na DAV DVA.
ja robim v Nemecku uz od prvej polovice... ...
Nepriateľa, a hlavne triedneho, vždy... ...
ved Slovensko moze zalozit svoje fabriky, dat... ...
Robil si niekedy v Nemecku , napríklad ? ...
Netreba slov ++++++. ...
Celá debata | RSS tejto debaty